Nejaký čas dozadu som v nejakých novinách čítal článok, ktorý ma veľmi potešil. Keď nová vláda prezidenta McKinleyho nastúpila do úradu, niektorí úradníci v jednom z oddelení boli povýšení. Jednej mladej pani ponúkli povýšenie, avšak ona šla za tajomníkom, generálom Butterworthom, a povedala mu, že je tam jedno dievča, ktoré sedí vedľa nej, ktorá má rodinu, ktorú musí živiť. Brat, ktorý podporoval ich rodinu zomrel, alebo ochorel, a starostlivosť teda padla na ňu. Táto pani poprosila generála, aby namiesto nej povýšil jej priateľku, ktorá sedela vedľa nej.
Generál povedal, že počul o takýchto prípadoch v minulých generáciách, ale nevedel, že by sa to niekedy stalo aj v jeho generácii. Bol užasnutý tým, že našiel osobu v službe vo Washingtone, ktorá bola ochotná vzdať sa svojej pozície a prijať nižšiu a nechať niekoho iného, aby dostal tú lepšiu, aby mohol pomôcť svojej rodine.
V Colorade vedúci nejakej prevádzky mi hovoril o baníkovi, ktorého povýšili, ktorý k nemu prišiel a povedal:
„Je tam jeden chlap, ktorý má sedem detí a ja mám iba tri a on má dosť ťažké časy. Nepovyšujte mňa, ale povýšte jeho.“
Neviem o ničom, čo by rozprávalo hlasnejšie pre Krista a kresťanstvo, ako vidieť muža alebo ženu, ktorý sa vzdávajú niečoho, čo je právom ich, pre iných a „v úcte uprednostňujúcich druhých.“
