Spasiteľu, Pane drahý …

Niekedy ma zaujíma, aké je pozadie piesní, ktoré sú v našom spevníku. Obsahuje krásne piesne, niektoré veľmi staré, a predsa stále spievané aj po toľkých rokoch.

Pieseň číslo 555 sa volá Spasiteľu, Pane drahý a napísala ju Fanny Crosby (1820-1915).

Frances Jane Crosby mala pohnutý život. Mala len pár týždňov, keď dostala infekciu do oka. Jej rodičia, farmári, zavolali domnelého lekára, ktorý bol v blízkosti. Ten na liečbu očí použil horčicové obklady – čím nielenže infekciu nevyliečil, ale úplne pripravil Fanny o zrak. Od toho momentu už nikdy nevidela.

Napriek jej postihnutiu sa k Fanny rodina správala ako k normálnemu dieťaťu. Stará mama jej veľa čítala z Biblie a Fanny ohromovala ľudí tým, že z nej vedela zopakovať celé pasáže. Napriek tomu, až vo veku 30 rokov si naplno uvedomila Božiu milosť a spoznala svojho Spasiteľa.

Fanny Crosby sa prisudzuje autorstvo od 8000-10000 hymnov. Číslo je neurčité, keďže vo svojej tvorbe používala množstvo pseudonymov. Traduje sa, že keď vydavateľstvo, s ktorým spolupracovala, chcelo zostaviť nový spevník, ktorý by obsahoval 40 nových hymnov, Fanny ich za pár dní napísala všetky sama. To však bol problém, keďže predpokladom bolo, že 40 hymnov napíše viacero autorov a nie len jeden. Preto vydavatelia použili niekoľko pseudonymov pre Fanny, aby zakryli tento fakt.

Pieseň Spasiteľu, Pane drahý je v originále uvedená ako Pass me not, oh gentle Savior – Neobíď ma, drahý Spasiteľ a je možné nájsť minimálne dve verzie ako táto pieseň vznikla.

Ten „idealistický“ príbeh hovorí o tom, ako mala Fanny sen, v ktorom Ježiš chodil pomedzi lavice v jej zbore a dotýkal sa ľudí, ktorých mal zobrať do neba. Vtedy sa Fanny modlila, „aby ju neobišiel“. Nasledujúci deň napísala túto pieseň a vysvetlila ľuďom v zbore, čo vo svojom sne videla. Ako vyhlásila, toto bol jediný sen, v ktorom videla.

Iná – pravdepodobne realistickejšia – verzia nie je o nič menej vážna. Hovorí sa v nej, že táto pieseň vznikla v roku 1868 po službe vo väznici. Ako Fanny prehovárala k väzňom, jeden z nich zvolal „Ó, Pane, neobchádzaj ma!“ Fanny bola taká pohnutá, že po tom, ako odišla domov, napísala tento krásny hymnus na návrh svojho priateľa, Williama H. Doana.

Pieseň sa stala veľmi populárnou počas pôsobenia D. L. Moodyho a Iru Sankeyho, ktorý spievali Fannyne piesne počas ich misijnej práce v Anglicku a v Amerike.

Ira Sankey napísal: „Žiadna pieseň nebola populárnejšia počas zhromaždení v Londýne v roku 1875. “ Jeden tuho-pijúci Angličan počul, ako ju dav spieva a ticho si zašepkal „Ó, bodaj by ma neobišiel.“ Nasledujúci večer služby začali tou istou piesňou a on bol zachránený. Odvtedy nosil kópiu tej piesne stále so sebou po nasledujúcich 40 rokov, a keď sa o mnoho rokov neskôr stretol s Fanny Crosby, z vďaky jej daroval väčší obnos peňazí.

V tomto si dovolím drobnú kritiku – preklad, ktorý je uvedený v našom spevníku sa slovami odkláňa od pôvodného významu, ktorý obsahujú pôvodné slová. Nie je to už viac osobné volanie človeka, volanie hriešnika, ktorý sa bojí, čo ho bez Boha čaká. Pre tých, čo neviete po anglicky, posnažím sa vám to trochu priblížiť:

[jwplayer file=“http://www.youtube.com/watch?v=3cnL_CY_sRI“]