Sedeli sme u Ivana v obývačke v ich erlangenskom byte. Rozoberali všetko možné – náš príchod tam, rodiny, veci, čo máme na Slovensku, dostali sme sa aj k firme a veciam, čo riešime každý deň. Odtiaľ už nebolo ďaleko k tomu, aby sme rozprávali o tom, ako vidíme svoje úlohy v našich tímoch a roliach, do ktorých sme postavení.
V jednej chvíli Ivan povedal niečo, čo tak príjemne zahrialo na srdci: „Zanechal si tu dobrú stopu.“ A o pár viet neskôr to znova potvrdil.
Človeka naozaj poteší, keď ho pochvália. Nečakal som to, ani si to nepýtal, ale padlo to dobre.
Ak to tak naozaj je, tak vďaka Bohu za to. Bude to najmä tým, že som mal dobrých učiteľov – tých najlepších.
