Tentokrát sa budeme zaoberať prvou požiadavkou v Pánovej Modlitbe: „Posväť sa meno Tvoje“.
Tvoja mamka je dobrý rodič: robí pre teba tak veľa dobrých vecí, stará sa o teba, pomáha ti, keď potrebuješ pomoc, počúva, keď jej chceš niečo povedať. Ako myslíš, že by sa cítila, ak by si jej nikdy nepovedal, ako ju máš rád? Čo ak by nikdy nevidela, že by si pre ňu niečo veľmi rád urobil? Asi by ju to rozosmutnilo. Vďaka Pánu, ale ty nie si taký! Ľudia vedia, že skutočne máš veľmi rád svoju mamku, a tiež to môžu aj vidieť.
Rozprávajme teraz o Bohu. Niet konca tomu, čo by si mohol o Bohu povedať. On je náš nebeský Otec; On nás miluje; On je všemohúci, lebo môže urobiť čokoľvek, čo chce; On je k nám dobrý a stará sa o nás; On je ochotný odpustiť naše hriechy; On má s nami trpezlivosť; On plní svoje sľuby. Kvôli všetkým týmto dobrým darom, Božie meno musí byť posväcované. Mali by sme si ctiť Boha, keď počúvame o veľkých veciach, ktoré urobil, a keď čítame o ňom v Biblii.
Teraz, ako by sa Bohu páčilo, ak by od nás nikdy nič nepočul? Ak by nepočul, že sme šťastní a vďační za všetky dobré veci, ktoré On robí? To by ho rozosmutnilo. Jeho meno by nebolo posväcované.
My sa však snažíme byť Jeho radostné a vďačné deti. A mali by sme tiež žiť tak, aby si to ľudia v našom okolí všimli. Predstav si dieťa Božie, ktoré robí zlé a neslušné veci. Predstav si, že toto dieťa Božie je dokonca také nahnevané, že nadáva. Vieš, čo by na to ľudia povedali? Čudovali by sa, prečo vidia túto osobu ísť s nábožnou tvárou do kostola, ale v nedeľu je to akoby iná osoba. Povedali by, že v cirkvi je to rovnako zlé, ako všade inde.
