Tentokrát sa zamyslíme nad druhým prikázaním. Poznáš ho, alebo si ho musíš nájsť? Boh nechce, aby sme si robili Jeho obrázky. Nechce, aby nejaký umelec urobil Jeho sochu. Bolo by nemožné urobiť obrázok alebo sochu Boha. Nikdy sme ho my, hriešny ľudia, nevideli. Boh je tak veľký a majestátny, že ľudia by oslepli, ak by sa o to pokúsili. Dokonca horšie, zomreli by. Boh nechce, aby sme si robili Jeho obrázky alebo sochy.Je zlé robiť si obrázok Boha. A čo tak socha nášho prezidenta, alebo anglickej kráľovnej? Bolo by toto dovolené? Samozrejme! A tiež si môžeme zavesiť obrázok našich starých rodičov na stenu. To nás núti myslieť na nich.
Musíš poznať príbeh zlatého teľaťa, keď Mojžiš vystúpil na horu, aby sa stretol s Bohom. Izraeliti povedali o teľati: „Toto je Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.“ Hovorili to, keď pozerali na to zlaté teľa, mysleli na Boha, ktorý ich zachránil. Možno si pomyslíš: „Čo bolo na tom také zlé?“ Viacero ľudí sa opýtalo tú otázku. Ja tiež! Ale Boh povedal, že si neurobíš obrázok zvieraťa alebo čohokoľvek iného, aby ti pomáhal myslieť na Neho. Kostoly môžu mať krásne okná s obrázkami z Biblie. Ale tie obrázky nikdy nesmú nahradiť Bibliu. Iba slová Biblie majú oznamovať evanjelium. Preto v nedeľu s úctivosťou počúvame, keď farár káže z Biblie. A počas týždňa s úctivosťou počúvame biblické príbehy, ktoré nám učiteľ hovorí. Týmto spôsobom je Božie evanjelium zdieľané s nami. Je lepšie nehrať biblické príbehy ako divadelnú hru, alebo imitovať niečo z Biblie.
Možno si videl obrázok Ježiša Krista v detskej Biblii. Ľudia Ho videli, keď bol na zemi, lebo sa stal človekom, aby trpel za nás na kríži. Takýto druh obrázkov môže byť dobrý pre malé deti. Ale pre staršie deti si Boh myslí, že slová Biblie sú dostatočné. Tieto slová sú dostatočné na to, aby naplnili Jeho ľud radosťou.
