Pamätáš, že sme hovorili o obrázku tvojho starého otca? Nepovieš, že je to len obrázok. Jednoducho povieš: „To je môj starý otec.“ Rovnakým spôsobom Pán Ježiš povedal o kúsku chleba: „Toto je moje telo,“ a o víne, „Toto je moja krv.“ Chlieb Večere ostáva chlebom, a víno je stále vínom. Ale ukazujú na Ježišovu smrť na kríži. Teraz, čo hovorí rímsko-katolícka cirkev? Myslia si, že chlieb už nie je chlieb, ale stáva sa telom Krista. A tiež si myslia, že víno sa skutočne stáva Kristovou krvou, i keď nemôžeš vidieť jej premenu. To je dôvod, prečo sa boja, že čo i len malá odrobinka by spadla na zem.
Predstav si spadnutie malého kúska Ježiša na zem! A rozliatie trochy vína by bolo rovnako vážne! Vidia chlieb a víno ako niečo nadprirodzené. Dokonca sa klaňajú chlebu a vínu. Robia z nich idoly. Vieš, čo je rovnako nesprávne? Volajú Večeru Pánovu svätou omšou. A myslia, že Ježišova smrť na kríži nie je dosť. Hovoria, že Ježiš musí byť znova a znova obetovaný cez chlieb a víno. To je dôvod, prečo sú chlieb a víno položené na oltár. Hovoria, že to je jediný spôsob, ako všetky hriechy môžu byť skutočne odpustené. Ale nechcem ďalej pokračovať v rozprávaní o omši rimokatolíkov.
Chceme hovoriť viac o Večeri Pánovej v našej cirkvi. Predstav si, že by tvoja malá sestra jedla a pila pri Večeri Pánovej rovnako ako tvoj ocko a mamka. Nebál by si sa, že by povedala: „Prečo nie je žiaden džem alebo masle na chlebe?“ Alebo by mohla povedať: „Nemám rada víno, dám si radšej mlieko.“ Môžeš jesť a piť chlieb a víno len vtedy, keď si sa naučil, čo Večera Pánova znamená, a keď jej aj sám veríš. Mal by si byť tiež dosť starý na to, aby si poznal svoje srdce. Je viac hriechov v tvojom srdci ako je vidieť zvonku. Ale sám to môžeš vidieť až keď si trochu povyrástol. Chodíš mnoho rokov do školy predtým, ako dostaneš prácu. Rovnakým spôsobom sa musíš veľa učiť z Biblie a na hodinách katechizmu predtým, ako urobíš vyznanie viery. Vtedy si sa tiež naučil, ako sláviť Večeru Pánovu.
Ale medzitým sa môžeš pozerať, a to ťa robí šťastným. Vieš to aj sám: Pán je milý ku mne, lebo mi odpustil moje hriechy. Je dovolené ľuďom, ktorí sotva pomyslia na Boha a ktorí ignorujú Desať prikázaní, aby sa zúčastnili na Večeri Pánovej? Samozrejme, že nie. Pre nich sú dvere zatvorené. Môžeš povedať, že sú vymknutí. Dvere sa pre nich znova otvora, keď budú žiť lepší život. Nabudúce o tom budeš viac počuť.
