Toto je druhý Pánov deň vysvetľujúci krst, lebo veľa sa o ňom dá povedať. Keď dieťatko je pokrstené vo vašom kostole, farár leje vodu z krstiacej nádoby. Naleje ju na hlavu dieťatka. V časoch apoštolov, mnoho ľudí počulo dobrú správu o Ježišovi a stalo sa veriacimi. Potom boli pokrstení v potoku alebo v rieke. Na moment, kompletne zmizli pod vodou. Samozrejme, toto sa robilo s dospelými, nie s deťmi. Toto sa stále deje na misijnom poli, keď ľudia uveria a chcú byť pokrstení. Možno si niekde videl také obrázky: to je skutočný kúpeľ.
Vráťme sa späť do normálu, keď voda krstu už uschla. Platí, že raz pokrstený – navždy pokrstený. I keď by si chcel ujsť od Pána, nemôžeš vymazať svoj krst. Po tom, čo voda uschla, tvoje čelo stále aj bez písmen hovorí, že patríš Pánovi! A to je úžasné! Mnoho vecí sa odvíja od tohto: odpustenie, bezpečie, večný život.
Ale čo v prípade, keď niekto nechce nasledovať Pána a ide svojou vlastnou cestou? Ľudia, ktorí to urobia, zahodia všetky zasľúbenia krstu. Pri svojom krste boli vyznamenaní, aby boli Božími vlastnými deťmi, ale teraz sa stali neposlušnými deťmi. Vždy sa môžu vrátiť k Bohu, ale keď to neurobia, trest bude väčší, lebo niekedy už prijali krst. Pamätáš si na príbeh Pavla a Sílasa vo väzení? Modlili sa a spievali žalmy. Potom prišlo zemetrasenie, ktoré otvorilo dvere väzenia a oslobodilo všetkých väzňov. Strážnik si myslel, že všetci utiekli preč, a chcel sa zabiť. Práve včas mu Pavol povedal, aby odložil meč, lebo všetci väzni boli stále tam. Potom mu Pavol a Sílas rozpovedali evanjelium. Keď sa strážnik chcel dať pokrstiť, jeho deti museli prísť tiež, lebo mu bolo povedané, že Boh nie je len jeho priateľom, ale aj priateľom jeho detí. Môžeš to priateľstvo volať zmluvou. Toto sa stalo aj tebe, lebo deti veriacich rodičov patria do cirkvi. Niekedy práve narodené dieťatko zomrie. Malé dieťa ešte nevie veriť. Rodičia plačú a sú veľmi smutní, ale vedia, že Pán zobral ich dieťa k sebe do neba. Môžeme povedať, že Pán je Bohom zmluvy. Bol takým aj predtým, ako sa začali deti krstiť. V tom čase boli chlapci obrezaní. Malý kúsok kože im bol odrezaný z penisu. Muselo to bolieť a bola tam nejaká krv. Rovnako ako tá koža musela byť odstránená, tak isti musel byť odstránený hriech z ich života. Keď títo chlapci vyrástli, oni sami sa stali otcami rodín. A deti týchto obrezaných otcov patrili do zmluvy Božej, rovnako ako ich otec a matka.
Teraz Boh už nechce obriezku, ale krst. Pozeraj, keď uvidíš dieťa krstené a kostole a povedz si: „Ja som bol tiež pokrstený. Patrím Pánovi.“
