Stala sa vážna dopravná nehoda. Dve autá sa zrazili. Čia chyba to bola? Prišla polícia. Pozreli sa na stopy po pneumatikách a skontrolovali brzdy. Zmerali vzdialenosti a pozreli sa na škodu. A všetko zapísali. Ale neurobili rozhodnutie o tom, koho chyba to bola. Prípad sa musel dostať na súd. Sudca musel zistiť, ako sa nehoda stala. Iba vtedy je rozhodnuté, kto je vinný. A druhému šoférovi je povedané: „Si nevinný.“
A čo ty? Nie, nepýtam sa kvôli tomu, že si narazil do niekoho na bicykli. Mysli na Boha v nebi. On je náš nebeský sudca. Rovnako ako s tou nehodou, Boh ako nebeský sudca ide zisťovať, či si vinný, alebo nie. Povie o tebe, že si nevinný, alebo nie? Mysli na všetky veci, ktoré si urobil. Urobil si vždy to, čo si mal urobiť? A bolo tvoje srdce vždy plné lásky pre Boha? Vieš dobre, že to tak nebolo.
Ale pred Bohom, sudcom v nebi, ktorý robí to rozhodnutie o tebe, prehovorí Ježiš Spasiteľ. A hovorí niečo takéto: „Otče, pozri sa najprv na mňa. Áno, tvoje deti na zemi robili nesprávne. Sú vinní. Ale ja som bol ukrižovaný na kríži. Vzal som ich vinu na kríž. Za ich hriech je zaplatené.“
Potom Boh povie niečo nádherné tebe a všetkým jeho deťom: „Pozerám na teba akoby si nikdy neurobil žiaden hriech. Áno, je to tak, môžeš tomu veriť. A čo, keď tomu neuveríš? Potom druhí dostanú to odpustenie, ale ty nie.“
Alebo sa možno zadivíš: „Ale ako mi môže byť odpustené?“ Spomenieš si na nejaké zlé veci, ktoré si urobil. Vieš o chvíľach, keď si mal zlú náladu, a bol si neposlušný. A počas modlenia sa niekedy myslíš na iné veci. Mal by si sa za to hanbiť. Pán chce vidieť, že ti to je naozaj ľúto. Nech je ako chce, On ti odpustí tvoje hriechy kvôli Ježišovi.
Dostávaš to odpustenie preto, že veríš? Nie. Dostávaš odpustenie z milosti. Lebo Boh je k nám milostivý. Vždy na to pamätaj.
