Po tom, ako Pán Ježiš zomrel, bol pochovaný. Už sme o tom minule hovorili. Dokazuje to, že naozaj zomrel. Ale to nebol jediný dôvod. Toto tiež odstraňuje náš strach zo smrti. Kvôli tomu, čo sa stalo s jeho telom v hrobe. Lebo o tri dni neskôr Pán Ježiš vstal z hrobu. To je úžasná správa: Kristus opustil hrob! A podobne aj my neskôr opustíme hrob!
Dúfam, že budete žiť dlhý dlhý čas. Veď kto nechce žiť dlho? Ale teraz už vieš, že zomieranie nie je také zlé, ako sa môže zdať. Možno si bojazlivý a povieš: „Ale ja naozaj nenávidím hrob!“ A to je pravda, nikto ho nemá rád. Ale najprv by si si mal vypočuť zvyšok. Lebo je toho viac v tomto Pánovom dni.
Predstav si, že si doma, na niekoho čakáš. Zazvoní zvonček a ty ideš k dverám. Hrob je ako chodba a dvere na konci sú otvorené. Keď sa náš Spasiteľ vráti v oblakoch, odkráčame z tejto chodby priamo k Pánovi Ježišovi. A odtiaľ potom pôjdeme na veľkú oslavu na novej zemi. S našim novým a nádherným telom.
Tak vidíš: Kristus opustil hrob. A my ho tiež opustíme! Opustíme ten nenávidený hrob. Ale hriech a choroby a všetok smútok ostanú za nami. Navždy ostanú pochované. A potom začne nekonečná oslava.
Všetky tieto dobré veci si drž hlboko v srdci. Nikdy na nich nezabudni. Mysli na nich, keď pôjdeš do školy, keď sa budeš učiť, keď sa budeš hrať. A budeš žiť radostne. A budeš poslušne robiť to, čo máš robiť. Lebo si dieťa Božie, vďačné Bohu Otcovi v nebesiach. Pros Ho o to.
