Naplánovali sme seniorátnu mládež. Bude na pozemku košického zboru – využijeme, že tam bude stan, tak budeme mať mládež vonku. Milan mal mať tému (síce mi chvíľu trvalo, kým sme ju vymyslel).
V pondelok mi Milan písal: „Paľo, som chorý, nemôžem dojsť. Ale ak to je v poriadku, môže mať tému Marek Kačkoš.“
Hovorím si: „No čo už. Ale aspoň sa Pane staráš, že keď je Milan chorý, tak bude ďalší rečník.“ Medzitým sa ponúkla Marika, že Jari by mohol mať, ale nakoniec, aby sme to nekomplikovali, tak to ostalo na Marekovi.
Je piatok ráno a nedávno som dohovoril s Marikou: „Ahoj. Je to celé nanič! Nemáme tému na večer. Milan je chorý a Marek je teraz tiež u lekára.“
Veľmi sa smejem v duchu. Môžeme my si plánovať, vymýšľať, špekulovať – nakoniec aj tak to môže celé byť inak. To je dobrodružstvo života s Bohom. A smejem sa aj preto, lebo tak ako minule som zaskočil za Vlastu (ktorá ochorela pár dní pred plánovanou témou), tak zaskakujem aj dnes. Vtedy som mal 4 dni na prípravu, dnes to budú tak 4 minúty.
Mal by som šalieť od nervozity, ale vôbec sa to nedeje. Mám rovnaký pocit ako pred štátnicami – keď som dopredu vedel, že Boh je so mnou a nie je dôvod ani len vzdychnúť.
Dnes večer bude na Bardejovskej seniorátna mládež, budú tam super chvály, Boh bude mať super tému – a ja sa na to celé teším 😉
