Stať sa kresťanom je najjednoduchšia vec na svete – a predsa len je najťažšia. Poviete na to: „Ale to si protirečí, to je paradox.“ Dám vám príklad toho, na čo myslím.
Môj malý synovec pár rokov dozadu zobral moju bibliu a hodil ju na podlahu. Jeho mama mu povedala:
„Charlie, zdvihni strýkovu Bibliu.“
Malé chlapča povedalo, že to neurobí.
„Charlie, vieš ty vôbec, čo to slovo znamená?“
Čoskoro zistila, že vedel a že sa nechystal zdvihnúť Knihu. Jeho vôľa začala bojovať s vôľou jeho matky.
Celkom ma začal zaujímať ten súboj: vedel som, že keď teraz nezlomí jeho vôľu, on jej jedného dňa zlomí srdce.
Opakovala: „Charlie, choď, zober strýkovu Bibliu a daj ju na stôl.“
Malé chlapča povedalo, že on to nemôže urobiť.
„Potrestám ťa, ak to neurobiš.“
Zahliadol zvláštny výraz v jej očiach a veci začali byť vážne. Nechcel byť potrestaný, a vedel, že ho potrestá, keď nezdvihne Bibliu. Narovnal teda každú kostičku a sval vo svojom tele a povedal, že on to nemôže urobiť. Verím tomu, že ten drobec tak presvedčil sám seba, že veril tomu, že to nemôže urobiť.
Jeho matka vedela, že len oklamáva samého seba, a tak mu nedovolila odbočiť. Nakoniec ustúpil – oboma rukami chytil Bibliu a poriadne zabral, ale stále skončil s tým, že on to nevie urobiť. Pravda bola, že on nechcel. Opäť sa postavil bez toho, aby ju zdvihol.
Jeho matka povedala: „Charlie, už ti to viac nebudem hovoriť. Túto vec musíme vyriešiť: zdvihni Bibliu, alebo ťa potrestám.“
Nakoniec zlomila jeho vôľu a on zistil, že je to také ľahké, ako je pre mňa jednoduché obrátiť dlaň. Zdvihol Bibliu a položil ju na stôl.
Tak je to aj s hriešnikom: ak naozaj chceš nabrať z Vody Života, VIEŠ TO UROBIŤ.
