Loď stroskotala neďaleko pobrežia. Zvedavé oči strážiace pobrežie to zbadali a silné paže sa opreli do záchranného člna. Hodiny sa snažili dostať k stroskotanému plavidlu cez spenené a zúriace vody, ale zdalo sa to nemožné. Vyzeralo to tak, že loď sa potopí aj so svojou posádkou. Avšak po chvíli sa podarilo zachrániť kapitána a jeho 16 mužov, keď sa loď potopila.
„Keď k vám dorazil záchranný čln,“ pýtal sa jeden priateľ, „čakali ste, že vám doniesli nejaké nástroje, aby ste opravili svoju starú loď?“
„Ó, nie,“ znela odpoveď, „bol to úplný vrak. Dva z jej sťažňov bol zlomené a ak by sme tam ostali ešte o pár minút dlhšie, šli by sme dolu spolu s ňou, pane.“
„Keď ste sa už raz dostali z toho starého vraku a boli v bezpečí v záchrannom člne, čo vám ostávalo urobiť?“
„Nič, pane, iba veslovať k pobrežiu.“
Človek sa nemôže sám zachrániť. Je ako vrak kvôli hriechu a jeho jediná záchrana leží v prijatí Ježiša Krista ako Spasiteľa.
