Dovoľte mi povedať, ako mi boli otvorené oči ohľadom otázky divadla. Mal som asistenta v nedeľnej škole, veľmi talentovaného mladého muža, ktorý vyzeral bol veľmi šťastný v tej práci. Do mesta prišiel známy herec a tento mladý muž si ho šiel pozrieť. Nevedel som o tom, avšak nasledujúcu nedeľu, keď prišiel do nedeľnej školy, po celej budove chlapci nahlas kričali:
„Pokrytec! Pokrytec!“
Začal som sa potiť z každého póru môjho tela – myslel som si, že sa pozerajú na mňa.
Opýtal som sa malých chlapcov:
„Koho voláte pokrytcom?“
Spomenuli meno toho asistenta. Keď som sa ich opýtal na dôvod, odpovedali:
„Videli sme ho ísť do divadla.“
Nikdy som týmto deťom nehovoril nič o divadle, avšak oni videli toho muža ísť dnu a volali ho pokrytcom. Zdá sa, akoby vedeli, že to nieje miesto, kam by mal kresťan ísť. Úplne stratil rešpekt, odišiel zo školy a zakrátko sa úplne vzdal kresťanskej služby. Bol úplne zmietnutý vlnou v Chicagu a úplne stratil svoj vplyv.
