Jeden z najšťastnejších ľudí, akých som kedy poznal bol jeden človek v meste Dundee, v Škótsku, ktorý padol a zlomil si chrbticu, keď mal 15 rokov. Ležal vo svojej posteli takmer 40 rokov a nemohol sa pohnúť bez toho, aby ho to veľmi nebolelo.
Pravdepodobne neprešiel deň počas tých rokov, kedy by nemal akútne bolesti. Ale deň po deň mu milosť Božia mu bola daná a keď som bol v jeho komôrke, vyzeralo to, že som tak blízko neba, ako len na zemi môžem byť. Viem si predstaviť, že keď anjeli prechádzali cez Dundee, museli sa u neho zastaviť, aby sa občerstvili.
Keď som ho videl, myslel som si, že musí byť mimo dosahu pokušiteľa a opýtal som sa ho: „Nikdy ťa nepokúšal satan, aby si pochyboval o Bohu a nemyslel si o ňom, že je to krutý Pán?“
„Ó, áno“, odpovedal, „skúša na mne pokúšanie. Ležím tu a vidím svojich spolužiakov, ako jazdia so svojimi kočmi a satan hovorí: ´Ak je Boh taký dobrý, prečo ťa tu drží všetky tie roky? Mohol si byť bohatý muž, jazdiac na svojom vlastnom koči.´ A potom vidím muža, ktorý bol mladý vtedy, keď aj ja, ktorý prejde okolo v perfektnom zdraví a satan šepká: ´Ak by ťa Boh miloval, nemohol ťa ochrániť od toho, aby si si zlomil chrbticu?´“
„Čo robíš, keď ťa satan pokúša?“
„Áá, len ho vezmem na Golgotu a ukážem mu Krista a ukážem na rany v Jeho rukách a nohách a boku a poviem: ´Či ma nemiluje?´ A pravdou je, že pre 1800 rokmi na tom mieste dostal taký strach, že to nemôže vydržať – ujde odo mňa zakaždým.“
Tento svätec pripútaný na lôžko nemal veľa problémov z pochybnosťami – bol príliš plný milosti Božej.
Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
