Keď som bol chlapec, moja mama ma zvykla poslať vonku, aby som jej doniesol brezovú palicu, s ktorou ma potom vytrieskala, keď ma musela za niečo potrestať. Na začiatku som zvykol stáť tak ďaleko od palice, ako sa len dalo. Avšak čoskoro som zistil, že bitka ma takto bolela oveľa viac – a tak som šiel tak blízko k mame, ako sa len dalo. Zistil som, že takto ma nemohla udrieť tak silno. A tak keď nás Boh kára, pobozkajme palicu a tiahnime sa k Nemu toľko, koľko sa len dá.
Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
