Jeden môj priateľ šiel učiť pred vojnou do Natchez. On a jeden jeho priateľ si vyšli na koňoch na prechádzku v jednu nedeľu. Videli prichádzať starého otroka, a tak si mysleli, že si z neho trošku vystrelia. Práve prišli na miesto, kde sa cesta rozdvojovala a bola tam značka, ktorá označovala „Štyridsať míľ do Slobody.“
„Sambo, aký si starý?“
„Neviem, massa. Myslím, že som okolo osemdesiatky.“
„Vieš čítať?“
„Nie, pane, my nečítame v tomto kraji. Je to proti zákonu.“
„Vieš mi povedať, čo je na tej tabuli?“
„Áno, pane, hovorí, že štyridsať míľ do Slobody.“
„Dobre, “ povedal môj priateľ, „prečo nejdeš po tej ceste a nedôjdeš k svojej slobode? Píše sa tu, že len ‚štyridsať míľ do Slobody.‘ Prečo teda nejdeš tou cestou a nedôjdeš tam?“
Výzor starého muža sa zmenil a povedal: „To je len trik, mladý massa. Ak by to ale ukazovalo tamto hore, “ a zdvihol svoju trasúcu sa ruku smerom k nebu, „k slobode, ktorou nás Kristus robí slobodnými, to by nebol žiaden trik.“
Starý otrok, vo všetkej svojej nevzdelanosti, ešte aj vtedy zakúšal slobodu svojej duše, o ktorej títo mladí muži, so všetkým svojim vychváleným vzdelaním, nemali vtedy ani tušenia.
Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
Obrázok sxc.hu
