Metodistický kazateľ na svojej ceste na tábor kvôli nejakej chyba nastúpil na zlú loď. Zistil, že namiesto cesty na tábor, bol na ceste na konské dostihy. Jeho spolupasažieri stávkovali a rozprávali o tej udalosti a celková atmosféra bola cudzia jeho prirodzenosti. Vyhľadal kapitána, aby zastavil loď a dovolil mu vystúpiť na prvej zastávke, keďže okolie bolo pre neho veľmi nepríjemné.
Príbeh pokračuje ďalej tým, ako pri tej istej príležitosti jeden priaznivec športu, chcejúc ísť na dostihy, sa nejakým nedopatrením ocitol na lodi, ktorá vozila ľudí na kresťanský tábor. Konverzácia vôkol neho nebola oveľa zrozumiteľnejšia ako pre muža v prvom prípade a aj on tiež vyhľadal kapitána, aby zastavil a dovolil mu preč z lode.
To, čo bolo pravdou v týchto dvoch prípadoch je prakticky pravdou s každým človekom. Skutočný kresťan je nešťastný, keď nemá spoločenstvo a neznovuzrodený človek nie je v pohode tam, kde sú len samí kresťania. Budúcnosť človeka ja taká, na akú je tu pripravený. Ak nie je znovuzrodený, nebo pre neho nebude príťažlivé. Nebo je pripravené miesto pre pripravených ľudí.
Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
