Po úvodných piesňach, pastor oznámil, že budeme sláviť krst. „Sláviť krst!“, pomyslel som si. „Som tu len návštevník. Nemyslím, že bude nejaké slávenie z mojej strany.“ Krst pokračoval bez ďalších otáľaní – najprv nejaké kázanie o dôležitosti a význame krstu, s PowerPoint prezentáciou, ktorá zabránila, aby moja myseľ blúdila niekde inde. Potom nasledovali sľuby, rodičia odpovedali „Sľubujeme, tak nám Pán Boh pomáhaj“, nasledované podobnou zborovou odpoveďou. Všetci sme si znova sadli, keď sa rodičia, so zababušeným nemluvňaťom, vykročili dopredu ku krstu.
Namiesto kolísania nemluvňaťa blízko pri svojej hrudi, všimol som si, že otec držal dieťa vo svojich dvoch vystretých rukách, akoby ho ponúkal Bohu. Hmmm – toto bolo nezvyčajné! Pastor pokrstil dieťa v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, pridajúc niekoľko dôležitých detailov o každej osobe v Božej Trojici a jej vzťahu k dieťaťu. Potom nasledovala modlitba, signalizujúc, že krst je takmer na konci.
Po tom, ako povedal „Amen“, pastor sa opýtal rodičov, či môže ešte na chvíľu mať ich dieťa. Trochu nezvyčajná formulácia, ale už som to videl predtým: pastor nesie dieťa okolo svätyne, predstavujúc zboru jeho nového člena. Mnoho tvárí sa rozžiarilo, ako uvideli nového súrodenca túliace sa v pastorovom objatí.
Avšak vo vzduchu bolo aj niečo iné. Samozrejme, boli tam usmievajúce sa staré mamy a pyšní príbuzní, avšak bolo tam aj zvýšené povedomie, očakávanie, ktoré akoby zasadlo na celý zbor.
Pastor, v tom čase v polceste cez svätyňu, sa otočil k členke zboru, podal jej dieťa a požiadal ju, aby vrátila dieťa jeho rodičom. Ako táto žena, držiac dieťa, kráčala smerom k rodičom, pastor pokračoval v rozprávaní. Vysvetlil, že osoba nesúca dieťa späť jeho čakajúcim rodičom bola symbolom v tom, čo zbor práve sľúbil, že bude robiť. Ako zbor, práve sme sľúbili, že budeme pomáhať vychovávať to dieťa. Niektorí členovia zboru budú učiteľmi toho dieťaťa v nedeľnej škole. Iní ho zase budú mať na doraste. Niektorí ho budú učiť katechizmus. Jeden alebo dvaja členovia možno budú k dispozícii pre to dieťa počas turbulentných tínedžerských čias, keď sa objaví tak veľa otázok, alebo dokonca keď to dieťa utečie z domu, aby ho priviedli jeho alebo ju domov.
Ten deň mi bolo pripomenuté, ako často som vstal a pripojil sa k zborovému sľubu „Tak mi Pán Boh pomáhaj.“ Myslel som na všetky deti, ktoré som poznal vo svojom vlastnom zbore, ktoré blúdili ako stratené ovce. Spomenul som si na všetky deti, ktoré som učil v cirkevnej škole. V ten deň som bol zasiahnutý významom sľubov pri krste.
Cez to všetko mi bol pripomenutý môj vlastný krst. Bolo mi pripomenuté, že Boh si vybral mňa, aby som bol súčasťou cirkevnej rodiny. Boh si vybral mňa. Tým istým spôsobom, ktorým si pastor vybral člena zboru, aby odniesol dieťa späť jeho rodičom, Boh si vybral mňa! V ten deň som slávil krst.
Preložené z The Banner – Celebrating Our Baptism
