Boli sme v nedeľu opäť v kostole. Našli sme parádne spoločenstvo, kde človek vojde dovnútra a hneď pri dverách ho niekto víta. Stisnutia rúk, úprimná radosť z toho, že človek došiel.
Výklad mal opäť niekto iný. Boli sme v tomto spoločenstve zatiaľ 4-krát, a doteraz som nevidel, aby mal výklad dvakrát ten istý človek. Žiadny hosťujúci kazatelia – všetko ľudia zo zboru. A výklad nie je žiadne samostredné zamyslenie na 3 veršami z Biblie, ale drsná strava, kde sa jeden verš vykladá druhým a všetky sú zamerané nie na niečo abstraktné, ale na konkrétny život všetkých poslucháčov.
Všimol som si toho chlapíka už predtým – došiel do kostola s kolesom od bicykla. Teraz sa postavil k rečníckemu pultu, a hovoril asi toto:
„Priniesol som dnes toto koleso, aby som ho použil ako ilustráciu toho, o čom by som chcel dnes rozprávať. Každý z vás pozná bicykel – obzvlášť v našom meste, kde je doprava bicyklom veľmi rozšírená. Ako vidíte tu na tomto kolese, koleso pozostáva z ráfika a z osy, ktorý je s ním spojená špicami.
Aby sme mohli na bicykli dobre jazdiť, potrebujeme, aby stredová os bola presne v strede ráfika – aby bola v centre.
Bol som v jednom zábavnom parku, kde mali bicykel, ktorý bol urobený tak, že os bol trochu vychýlená, nebola presne v strede. Bolo zábavné na tom chvíľu jazdiť, ale mať to každý deň – to by človeka otravovalo. Na takom bicykli sa nedá dobre jazdiť.
Prečo to zdôrazňujem? Ten ráfik aj s dušou a plášťom – to je náš život. A os, to je Ježiš. A je naozaj dôležité, aby Ježiš bol v centre, aby bol stredom nášho života. Len tak sa náš život bude dobre valiť, len vtedy to dobre pôjde.
Je dôležité, aby Ježiš bol v centre!“
Ak som aj nerozumel celej kázni, ktorú rečník rozoberal, tomuto som porozumel.
Mimochodom – kázeň potom bola z Fil 1, 19-26:
„Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie pre vaše modlitby a pomocou Ducha Ježiša Krista, ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, už či životom, a či smrťou. Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. Ale ak (ďalej) žiť v tele – znamená to pre mňa plodnú prácu, a neviem, čo si radšej voliť. Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele. O tom som pevne presvedčený a viem, že zostanem a vytrvám so všetkými vami pre váš prospech a pre radosť viery, aby ste sa tým väčšmi mohli chváliť mnou v Kristovi Ježišovi, keď zase prídem k vám.“
