Nechcel by si sa pozrieť do Buckinghamského paláca v Anglicku? Dovolili by ti zazvoniť na zvonček? A ak by sa dvere otvorili, poprosil by si ich, či smieš rozprávať a navštíviť kráľovnú? Nepočítaj s tým, že ťa pustia dnu! Ak ľudia chcú navštíviť kráľovnú v jej paláci, musia si najprv vyžiadať povolenie. Lebo kráľ a kráľovná nie je hocikto. Sú to najvznešenejší, najdôležitejší ľudia v Anglicku.
Boh je náš nebeský kráľ. Nemôžeme k Nemu len tak vkráčať, dokonca i keď sa chceme modliť. Lebo hriešni ľudia nepatria do Jeho paláca. Nemôžu byť v prítomnosti svätého Boha. Potrebujeme niekoho, kto otvorí bránu, takže môžeme môžeme prísť k Bohu. A tá brána bola otvorená keď Pán Ježiš vzal naše hriechy na kríž! Tam zomrel za nás. Vtedy boli dvere do Božieho paláca otvorené. Teraz sa môžeme priamo modliť k Bohu.
Pán Ježiš toho urobil pre nás viac. Môžeme dokonca volať Boha „Otec“, a byť k Nemu tak blízko, ako sme k nášmu pozemskému otcovi. Naši otcovia robia tak veľa vecí, ktoré nie sú ani pekné, ani dobré pre nás. A predsa, náš nebeský Otec je najlepší otec. Môžeš tomu naisto veriť. I keď Ho môžeme volať „Otec“, nikdy nezabúdaj na to, že On je Boh. Je mocnejší, ako všetci ľudia. Je výborné, že môžeme začínať našu modlitbu volaním Ho „Otče náš“, ale nezabúdaj na to, že tieto slová sú nasledované „ktorý si v nebesiach“. Lebo tento Otec je zároveň aj vznešený Boh, plný majestátnosti. Meli by sme si Ho veľmi ctiť, lebo On je svätý. Práve teraz naše modlitby smerujú hore k Pánovi. Jeden deň nám bude dovolené s Ním ostať navždy.
