V určitom momente sa Pán Ježiš opýtal učeníkov: „Povedzte mi, kto som?“ Bol to Peter, ktorý odpovedal: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Myslím, že všetci učeníci na to prikývli. Bolo by ťažké nájsť lepšiu odpoveď. Celý hrad je možné postaviť na pevnej skale. Rovnako, Pán Ježiš vybudoval svoju cirkev na pevnom vyznaní Petrovom. Cirkev nie je postavená z kameňov, ale z ľudí. Všetci z nich vedia naisto, že čo Peter povedal, je pravda. Aj dnes hovoríme spolu s Petrom: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“
Vieš dobre, že používaš kľúča na otvorenie dverí. Používaš ich tiež na zamknutie dverí. Pre hrad by si potreboval kľúč urobený z bronzu alebo železa. Nemôžeš vojsť bez kľúča. Peter tiež dostal kľúče od Pána Ježiša. Nedostal kľúče vyrobené z bronzu alebo železa, ale kľúče slov. Pán dal tieto kľúče Petrovi a ostatným učeníkom. Tieto kľúče boli tiež určene pre všetkých tých, ktorí by neskôr verne kázali slovo Božie.
Čo za kľúče sú kľúče slov? Keď farár káže evanjelium, môže povedať: „Vaše hriechy sú odpustené kvôli Ježišovi Kristovi.“ Keď si pomyslíš alebo povieš, „Áno, to je to, čomu verím,“ potom sú dvere Božieho kráľovstva otvorené. Patríš Pánovi. Ale dvere Božie sú zamknuté, keď neveríš, alebo keď len predstieraš, že veríš. Nepatril by si do kráľovstva nebeského, i keď by si naďalej chodil do kostola. A keď pokračuješ v predstieraní, Boh pokračuje v hneve na teba. Boh je nahnevaný na každého, kto uteká od Neho, alebo neprichádza k Nemu.
Vďaka Bohu, nepatríme k cirkvi len kvôli nám samým, ale aj jeden pre druhého. Ak si všimneš, že tvoji kamaráti robia niečo zlé, nemal by si to robiť tiež. Mal by si im povedať, že by to nemali robiť. Dospelí musia robiť to isté. Ak je niekto, kto už viac nechodí do kostola, mali by s ním porozprávať. Mali by rozprávať priateľsky a s láskou, lebo cirkev je jedna veľká rodina. Niekedy my sami robíme veci, ktoré Pán nechce. Ak nás niekto varuje, mali by sme počúvať. To je spôsob, ako to funguje v cirkvi. Je strašné, ak varovanie už viac nestačí. Farár a starší prídu k nám domov a povedia: „Lebo si zarmútil Pána, nesmieš ísť k Večeri Pánovej. Lebo tomu aj tak neveríš.“ Ak by si šiel k Večeri Pánovej, bolo by to ešte horšie. Ak niekto stále uteká od Boha, vtedy on alebo ona by nemali byť súčasťou cirkvi. To je to, čo chce Boh, lebo takíto nepatria ani do cirkvi v nebi. Vieš, prečo sú títo ľudia varovaní? Aby sa dostali späť! Musia cítiť, že byť mimo cirkvi nie je dobré. Vždy sa môžeš vrátiť k Bohu a do cirkvi, lebo Pán je milostivý Boh.
