Pravdepodobne máš obrázok starého otca niekde vo vašom dome. Tvoj kamarát sa opýta, kto to je. Povieš: „Je to kúsok fotografického papiera s obrázkom môjho starého otca?“ Samozrejme, že nie. Povieš: „To je môj starý otec!“
Ešte stále hovoríme o čase, keď sa prvýkrát slávila Večera Pánova. Pán Ježiš vtedy vzal chlieb a povedal: „Toto je moje telo.“ A keď vzal pohár, povedal: „Toto je moja krv.“ Možno si pomyslíš, že Ježiš nehovoril pravdu. Chlieb je len chlieb. A víno je vyrobené z hrozna. Zamysli sa teraz nad tým, čo sme hovorili pred chvíľou. Obrázok, ktorý máš, nie je tvoj starý otec, pravda, ale obrázok ťa prinúti, aby si na neho myslel. Je to akoby si ho skutočne videl.
Rovnaké je to s Večerou Pánovou. Chlieb nie je telo Krista. Ale cez kúsok chleba myslíš na Kristove telo. Krv nie je krv nášho Spasiteľa. Ale cez krv myslíš na Jeho krv, ktorá kvapkala z kríža na zem. My sme si zaslúžili zomrieť na kríži, ale Kristus bol ochotný prebrať naše miesto a vytrpieť trest, ktorý sme si zaslúžili.
Keď máš jedlo doma, jeden malý kúsok chleba ti nenaplní žalúdok. Necítil by si sa spokojne s kúskom chleba a dúškom vína, ako sú podávané v kostole. Potrebuješ misku ovsených vločiek a niekoľko krajcov chleba. Ale vo Večeri Pánovej kúsok chleba a dúšok vína stačí. Ako je to možné? Duch Svätý používa Pánovu Večeru, aby urobil tvoju vieru silnou. Robí to, keď jeme kúsok chleba a keď pijeme z vína. Núti nás uvedomovať si utrpenie Ježiša. Ľudia rýchlo zabúdajú. Môžu dokonca zabudnúť aj na odkaz Večere Pánovej. Preto nám povedal, že Pánovu Večeru máme sláviť často. Pán sa o nás dobre stará! Dáva nám schopnosť počúvať svoje slovo. Dáva nám tiež krst a Večeru Pánovu.
