Tentokrát sa budeme zamýšľať nad Večerou Pánovou. Budeš si pamätať z poslednej lekcie, že krst neexistoval vždy. Môžeš povedať to isté o Večeri Pánovej. Pán Ježiš ju ustanovil, keď slávil Paschu.
Bolo to presne predtým, ako trpel na Golgote. Pascha sa slávila raz za rok. Zabili baránka a opiekli ho. Ten baránok bol najdôležitejšou časťou jedla. Keď bol baránok zabitý počas Paschy, Izraeliti očakávali na iného baránka, takého, ktorý by zobral preč ich hriechy. A ty vieš, že to bol Pán Ježiš. Teraz učeníci slávili Paschu. Keď jedli, pozerali na Pána Ježiša? Povedali by radostne jeden druhému: „Tam je skutočný baránok“? Mohli Ho pritom poznať! Ján Krstiteľ povedal o Ježišovi: „Pozrite, Baránok Boží, ktorý berie preč hriechy sveta.“ Ale nie, učeníci si to neuvedomovali. Bolo to veľmi smutné pre nášho Spasiteľa. Vďaka Bohu, Ježiš mal trpezlivosť so svojimi učeníkmi. Keď jedli, hovoril im veľa vecí. Takto sa dozvedeli, že toto bude posledná Pascha. Bolo to na tomto mieste, kedy Pascha bola nahradená Večerou Pánovou.
Pán vzal chlieb, vzdal vďaku, a dal kúsok každému učeníkovi. Potom povedal: „Toto je moje telo za vás.“ Neskôr, Podal im pohár vína. Všetci dvanásti museli z neho piť. A On povedal: „Toto je moja krv.“
Pán Ježiš tiež povedal, že oni všetci, a aj všetci veriaci, majú pokračovať v slávení tejto Svätej Večere, až dokiaľ sa nevráti. To je dôvod, prečo ty a všetci ľudia v cirkvi často vidia chlieb a víno. Tvoji rodičia a mnohí iní môžu z neho jesť a piť. Ty sa môžeš len pozerať, ale to je tiež dôležité. Pánova Večera ti pomáha lepšie porozumieť kázni. A pamätanie na Večeru Pánovu ti tiež pomáha, keď počuješ o Pánovi doma alebo v škole. Tieto kúsky chleba boli najprv celým bochníkom. Rovnako, ako kúsky boli jedným chlebom, tak všetci, ktorí slávia Večeru Pánovu, musia byť jednou veľkou rodinou. Mali by milovať jeden druhého, a mali by pomáhať jeden druhému.
Spolu sa tešíme na najväčší sviatok. To najlepšie má ešte len prísť: svadba Ježiša, Baránka Božieho. A On na nás čaká!
