Keď si bol dieťa, ešte si nemohol veriť. Ani keď si bol batoľa medzi hračkami. Kedy si bol dosť starý na to, aby si veril? Keď si mal tri, alebo na tvoje piate narodeniny? Myslel si niekedy na to, kedy si začal veriť?
Viera v tebe rástla. Začalo to, keď si sa ako malé dieťa začal obzerať okolo. Začal si rozumieť viac svetu okolo seba. Tvoj ocko a mamka ti začali rozprávať o Pánovi. Učili ťa, ako sa modliť. Chceli, aby si bol poslušný. Jeden deň ťa vzali do kostola. Najprv si nerozumel tomu, čo sa tam dialo. Ale chodenie do kostola nebolo zbytočné. Uvedomil si si, že ľudia sú v kostole, aby počuli dobrú správu o Bohu. Tiež si si všimol, že ocko a mamka počúvali s úctou, a že boli skutočne zaujatí. Ty si tiež bol toho súčasťou. Keď sa farár modlil, zložil si svoje ruky. Rozumel si niektorým veciam. A doma si o nich mohol rozprávať. Tak v tebe rástla viera. Ale nestalo sa to samo od seba. Moc Božia prišla so slovami a príbehmi z Biblie, ktoré si počul. Tiež môžeš povedať, že to bol Duch Svätý.
Pamätáš na Ducha z predchádzajúceho Pánovho dňa? To bol spôsob, ako si sa stal veriacim dieťaťom Božím. Ale aby si veril ďalej, ty tiež musíš niečo urobiť. Pamätáš na stolnú lampu? Kábel na lampe musí byť napojený na zásuvku, aby dávala svetlo. Rovnakým spôsobom my musíme byť spojení s Bohom. Robíme to počúvaním Jeho Slovu, Biblii. Potom môžeme spoliehať na moc Božieho Ducha. Môžeš si to vyhľadať. Je to v Pánovom dni 20. Je to pravda, že nie všetci ľudia v kostole počuli o našom Spasiteľovi, keď boli mladí. Sú tam tiež ľudia, ktorí počuli Božie Slovo v neskoršom veku, a tak prišli k viere.
Biblia je jeden z najväčších darov, ktoré sme kedy dostali. Je to dar z neba. Hovorí o dobrých správach. Našimi ušami počúvame tieto dobré správy. Ale Boh nám dal dve ďalšie veci, aby nám pomohli chápať Jeho Slovo ešte lepšie. Nepoužívame len naše uši, ale tiež naše oči. Môžeme našimi očami vidieť dve sväté veci. Hovoríme im sviatosti. Je to ťažké slovo, ale som si istý, že si ho už počul. Sú to sviatosti krstu a sviatosť Večere Pánovej.
