„Od figovníka sa učte podobenstvu“ (Mt 24, 32)
Tu je príbeh, ako je rozpovedaný svätým Matúšom:
„Keď sa ráno vracal do mesta, vyhladol. Pri ceste videl figovník, išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lístie“ (Mt 21, 18-19a)
Stromy nesú listy samé pre seba.
Stromy nesú ovocie pre ostatných.
Diakonia sa točí okolo týchto dvoch vzájomných právd: listy pre seba, ovocie pre ostatných!
Zbor dobre vybavený rastlinami, prostriedkami a personálom je bohato listnatý strom. Ako dobre sa tento zbor, skrze diakonát, stará o svojich núdznych a o chudobných vo svojom dosahu, to je merítkom pre ovocie, ktoré tento strom prináša.
Vracajúc sa do Jeruzalema z Betánie, Pán bol hladný. Vzhliadol k prekvitajúcemu stromu pre nasýtenie. A tak teraz vzhliada k cirkvi pre ovocie.
Ako Pán vzhliada k svojmu vlastnému Telu, Cirkvi, pre ovocie dnes? Pozerá očami núdznych, tých, ktorí sú v aj mimo zboru. Hovorí to úplne jasne: „Bol som hladný … Bol som smädný … Bol som ako cudzinec … Bol som nahý … Bol som nemocný … Bol som vo väzení … „ (Mt 25, 35-36). Boh, ktorý vlastní všetko a nepotrebuje nič pre Seba, sa zjavuje v osobe nášho blížneho, takže Mu môžeme slúžiť ovocím našej viery. Pretože toto má v sebe zbor ako Telo, slúžiac Mu skrze diakonát.
Bez ohľadu na to, aký prekvitajúci strom, merítko jeho hodnoty pre Pána leží v prinášaní ovocia pre hladných, smädných, cudzincov, nahých, chorých, obetí nespravodlivosti a opustených. Takéto rodenie ovocia je požehnaním: „Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta.“ (Mt 25, 34). Aktívny diakonát je dvojitým požehnaním pre a k Telu, ktorému slúži: 1) núdznym sa dostáva, a 2) Telo zhromažďuje požehnanie v nebi.
Ale Telo, ktoré popiera prinášanie ovocia je súdené: „Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ (Mt 25, 41-43) A toto je presne osud figovníka bez ovocia: „… i riekol mu: Nech sa nikdy viac neurodí na tebe ovocie!“ (Mt 21, 19b)
Pretože neniesol žiadne ovocie, strom nemal nárok na svoje listy. A svätý Marek zaznamenáva, že ako Ježiš a Jeho učeníci prechádzali okolo prekliateho figovníka nasledujúci deň, „videli, že je suchý od samého koreňa.“ (Mk 11, 20) Svätý Matúš oznamuje, že vysychanie začína dokonca pri vyslovení kliatby (Mt 21, 19 – „A figovník naraz vyschol.„). Nádherné lístie nie je náhradou za ovocie dobrej práce.
Veľká výzva, a ohromné bremeno, sa otvára pre diakonát v tomto podobenstve. Ako zástupcovia nositeľov ovocia, diakoni sú viazaní povinnosťou povzbudzovať zborovú poslušnosť biblickým požiadavkám, ktoré vyžadujú radostné dávanie (2. Kor 9, 7 – „Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh.„). A svedomitý diakonát nemôže odpočívať, až dokiaľ nebude udržiavaný dostatočný pomer medzi luxusom listov Tela a podielom pre ovocie Tela.
Ešte jedna vec naviac: svätý Marek zaznamenáva, že to nebol vskutku „čas fíg“, keď Pán hľadal ovocie na dobre listnatom strome (Mk 11, 13)
Čo to pre nás znamená?
Komentátori vysvetľujú, že figovník prináša ovocie predtým, ako sa naplno rozlistnatí; čo znamená, že z prítomnosti listov vyplýva prítomnosť ovocia. Ak vidíme list, ovocie by malo byť tam, alebo list je podvod. To isté platí pre cirkev. Ak vidíme pôsobivú sadbu, alebo elegantné služby Božie, Telo by malo vyprodukovať rovnako bohatú úrodu ovocia, prinesenú pred Pána ako očakáva v osobách núdznych.
Avšak svätý Marek má na mysli viac, ako len vyučovanie záhradníctva.
Pán očakáva ovocie aj v období nie prirodzenom na jeho rodenie. Očakáva teda nad-prirodzené! Rodiť ovocie mimo prirodzenú možnosť stromu!
Podobne je aj s Jeho Telom – cirkvou.
Slúženie samému sebe je nám prirodzené. Introvertná cirkev, hrdá na svoje prostriedky – alebo introvertná cirkev hrdá na svoj nedostatok prostriedkov, hriech je ten istý – určuje sama sebe, ako najlepšie slúžiť Pánovi. Listy si užívajú.
Avšak čomu sa cirkev nevie rovnať prirodzene, stáva sa možné nad-prirodzene skrze silu svojej Hlavy a prítomnosť Jeho Ducha.
Keď rodenie listov sa zmení na rodenie ovocia, stáva sa to preto, lebo Pánov Duch uplatnil Pánove Slovo v srdciach, mysliach a svedomí Tela. Diakon, ktorý je vyrušovaný ťažkosťami pri získavaní ovocia z veriacich, sa musí znova a znova obracať ku kazateľnici pre mocnejšie kázanie Slova, a k modlitbe pre úplné poddanie sa Duchu. Potom, cez túto nadprirodzenú moc musí sa snažiť čerpať a rozdeľovať ovocie takejto prebytočnej lásky!
Odmeňujúca úloha!
