Žiť ako verný učeník Ježiša vyžaduje robenie mnohých rozhodnutí pri rozsudzovaní. Sme povolávaní, aby sme „všetko skúmali“ (1 Tes 5, 21), aby sme „rozoznávali, čo je hlavné“ (Fil 1, 10). Vidieť tento proces rozoznávania v praxi, vezmite si históriu Pôstu – tradičné 40-dňové obdobie (neberúc do úvahy nedele) príprav na Veľkú noc.
Naša nedávna prax
Mnohé zbory v Kresťanskej reformovanej cirkvi dneška dodržiavajú Pôst – avšak spôsobom, ktorý sa môže zdať nezvyčajný pre väčšinu rímo-katolíkov, luteránov, metodistov a anglikánov. Je to spôsobom, ktorý už bol prezentovaný v editoriáli ročníka 1933 časopisu The Banner, kde dlhodobý editor H. J. Kuiper popísal oboje – nárast záujmu pre, a odpor voči dodržiavaniu Pôstu, keď potom jemne uzavrel, „Veríme, že oba prístupy sú jednostranné.“
Kuiper povedal ´nie´ starobylej myšlienke, že Pôst by mal zahŕňať množstvo duchovného ukázňovania, ako napríklad postenie sa. Ako Kuiper argumentoval, ak zvýšime našu zbožnosť počas Pôstu, nemáme tendenciu stať sa neskôr ľahostajnými? Nemali by sme byť vždy „rozhojňujúci sa v diele Pánovom“ (1. Kor 15, 58)? Nevedú nás Pôstne záväzky k dogmatizmu?
V rovnakom čase Kuiper povedal ´áno´ dôležitosti obdobia prípravy na Veľkú noc, citujúc dlhotrvajúcu reformovanú prax kázaní o Ježišovom utrpení ako vhodný prístup. Po minulé tri generácie, Kresťanské Reformované zbory boli vrúcne k sérii kázní o Ježišovom utrpení a smrti, skôr chladné k prílišnému zdôrazňovaniu duchovného ukázňovania sa ako postenie a modlenie sa, a úplne chladné k iným zvykom, ktoré vyrástli okolo Pôstu: Mardi Gras párty, ryba v piatok, nehovorenie „Haleluja“ počas pôstnych služieb Božích (až do Veľkonočného pondelka). To je dôvod, prečo napríklad spevník z roku 1987 sa v sekcii ohľadne Pôstu zameriava takmer výlučne na Ježišove utrpenie a smrť.
Inovácia zo 4. storočia
Čiastočne kvôli tomu, že mal lem obmedzené historické informácie, Kuiper neprikladal váhu inému rozmeru Pôstu: spojeniu Pôstu a krstu. Ako preukázali nedávne historické výskumy, Pôst sa objavil v čase, keď cirkevní vodcovia tiež hovorili áno a nie možným spôsobom vykonávania služby vo svetle vtedajších kultúrnych výziev.
V roku 313 rímsky cisár Konštantín konvertoval na kresťanstvo a zlegalizoval – dokonca preferoval – aby sa rímski občania stali kresťanmi. Zrazu musela cirkev oslavovať množstvo krstov v dospelosti!
Avšak toto bola výzva: ako mala cirkev zabezpečiť, aby to ľudia, ktorí sa chceli dať pokrstiť, mysleli vážne s Ježišom? A čo mala cirkev urobiť, aby tvarovala životy týchto nových kresťanov? Krst sám osebe nebol dostatočný. Niečo viac bolo treba, aby sa z týchto nových kresťanov stali Ježišovi učeníci.
A tak cirkev vytvorila 40-denný kurz prípravy pre krst – čas štúdia Biblia, katechizmu (správne – štúdium katechizmu 1200 rokov pred Jánom Kalvínom), a duchovných disciplín vrátane modlitieb a pôstu. Toto bolo super-silné „40-dňové dobrodružstvo“ alebo „cielených 40 dní“ (oba výrazy sú moderné opakovania starobylej myšlienky). Myšlienka bola, že počas tých 40 dní veriaci sa mali buď pripravovať na svoj vlastný krst, alebo povzbudzovať niekoho, kto sa na krst pripravoval.
Namiesto času sústredenia sa iba na utrpenie a smrť Ježiša, Pôst sa zameral na naše zjednotenie sa s Kristovou smrťou a znovuzrodenie v krste. Rímskym 6, 3-4 slúžil ako nosný text: „Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol
Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote
života.“
Čo sa týka učenia, toto kladie dôraz nielen na Boží dar odpustenia (ospravedlnenia), ale tiež na dar nového života v Kristovi a Duchu Svätom (posvätenie). Pôst bol čas pre nových i zrelých kresťanov prežívať – „praktizovať“ – základy kresťanského života: zaprieť samého seba, obrátiť sa k Ježišovi, odstrániť klebety a zahorknutosť, a precvičovať trpezlivosť a súcit. Rovnako ako atléti potrebujú trénovať kľúčové schopnosti a hudobníci potrebujú precvičovať stupnice, podobne aj kresťania potrebujú precvičovať sebazaprenie a obetavú lásku.
Inými slovami, Pôst bol vyvinutý v niečom, čo dnes voláme „misijný kontext“. Bolo to pastorálne zlepšenie pre dobu nie tak veľmi odlišnú od tej našej, kde množstvá ľudí nevyrastajú v cirkvi. Pôst bol spôsob cirkvi, ako povedať ´áno´ voľnej ponuke spasenia a nie lacnej spáse – krst bez učeníctva.
Reforma 16. storočia
V čase, keď sa objavil Ján Kalvín, spomienka na Pôst ako obdobie tvarovania nových kresťanov dávno vybledla. Krsty v dospelosti boli zriedkavé. Skoro každý bol pokrstený ako dieťa. Pôstne praktiky sa stále praktizovali, avšak častokrát boli cirkvou zavádzané v zdeformovanej forme ako spôsoby nadbiehania Bohu.
Kalvín teda povedal ´áno´ praktikám, o ktorých si myslel, že jeho ľudia ich potrebujú – vyučovanie postavené okolo katechizmu. Avšak povedal ´nie´ obdobiu Pôstu ako beznádejne poverčivému, aby pomohlo jeho ľuďom.
Čo je najlepšie dnes?
Ako teda máme oslavovať Pôst dnes?
Potrebujeme sa pripojiť k pastorom zo 4. storočia, Jánovi Kalvínoci, H.J.Kuiperovi a množstvu dnešných rímsko-katolíckych vodcov, ktorí študujú rovnakú históriu, v robení múdrych volieb, ktoré pozdvihnú verné učeníctvo. Aj my potrebujeme povedať aj ´áno´ aj ´nie´ v odpovedi na jednotlivé výzvy, ktorým čelíme v oblasti našej služby.
V miestach, kde Pôst je spájaný výlučne s legalizmom a poverou, reformovaní kresťania by mali byť múdri, aby nasledovali Kalvínove vedenie a povedali ´nie´ pre Pôst. Namiesto toho, možno by mali pastori previesť zbory cez zamyslenia na tému „sloboda v Kristovi“.
V ostatných oblastiach by možno bolo veľmi múdre prijať Pôst ako dobu určenú na prípravu na Veľkú noc. Všetci z nás potrebujeme posvätiť naše kalendáre a ujasniť, že nič v zime alebo na jar – nie Valentín, nie jarné prázdniny, žiaden bláznivý marec, ani hokejové play-off – nie je tak dôležité pre našu identitu ako Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie.
V misijnej práci, kde túžime po množstve dospelých krstov počas Veľkej noci, je veľká múdrosť v znovunastolení myšlienky, že Pôst nie je len o Ježišovom utrpení a smrti, ale tiež o našej jednote s Kristom v krste. Je veľká múdrosť v zámernom praktizovaní nášho nového života v Kristovi v praktikách ako modlenie sa, postenie a pokánie – praktiky, ktoré sú také životodárne, že plánujeme v ich pokračovaní dávno po skončení pôstu. Veď nakoniec, mnohí z nás žijú kultúrach s príliš málom – nie veľkým množstvom – týchto praktík.
Niekedy zdedíme od našich duchovných predkov ustálené odpovede na kľúčové otázky. Avšak častokrát namiesto toho zdedíme nutkanie pýtať sa znepokojujúce otázky. Ako môžeme postaviť Ježiša do centra toho, ako si značíme čas? Ako môžeme preniesť krásu krstnej identity hľadajúcim a posilniť ju pre zrelých veriacich? Ako môžeme praktizovať rôzne veci v kresťanskom živote bez toho, aby sme v ne príliš verili, alebo boli nad nimi príliš pyšní?
Nech nás Boží Duch vybaví všetkým „aby ste tak boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a boli ste čistí a bez úhony na deň Kristov“ (Fil 1, 10)
z The Banner preložil Pavol Gurbaľ
