Keď deti prestanú chodiť s Bohom

Mnoho kresťanských rodičov zdieľa spoločnú radosť: deti, ktoré chodia s Bohom. Avšak mnoho ich zdieľa rovnaký žiaľ: deti (alebo vnuci), ktorí odišli od Boha.

Ak zrazu bude jasným to, že váš syn alebo dcéra nemajú túžbu kráčať s Bohom, pravdepodobne budete prechádzať časom bolestivého skúmania duše. Ako sa to mohlo stať? Prečo moje dieťa? Kde som zlyhal? Trestá ma Pán za niečo? Mal by som to povedať v zbore? Ako by som sa mal modliť? Počúva ma vôbec Boh? Mal by som hovoriť k môjmu dieťaťu? Ako? Kde sa môžem obrátiť po pomoc?

Strach vás môže ohlodávať zatiaľčo budete rozmýšľať čo robiť. Partneri sa môžu v tých časoch správať netrpezlivo jeden k druhému – momenty nesúhlasu môžu niesť nádych obviňovania. Duch hnevu môže vojsť do vášho života.

Niekedy život prináša problémy, pre ktoré nieto riešenia, avšak my vždy musíme čeliť tým problémom. Tu sú niektoré miesta kde začať , ak máte dieťa, ktoré nechodí s Bohom.

Urobte inventúru

Najprv by som vás chcel pozvať k tomu, aby ste si sadli s partnerom, alebo ak ste slobodný rodič s dôverným priateľom. Vykonajte inventúru vecí, ktoré viete naisto. Možno najdôležitejšia je: Boh to má na pod kontrolou. Osud vášho dieťaťa je v Božích rukách. Pán dal rodičom úžasnú úlohu, ktorú majú zohrávať v duchovnom živote svojich detí, ale musíme si uvedomiť, že je to Boh, a nie my, kto je zdrojom viery.

Takže môžete odovzdať vaše dieťa Bohu vediac, že Boh s ním alebo ňou bude jednať v prospech spasenia vo svojom čase.

Spasenie je z Božej milosti. Rozhodnutia vášho dieťaťa týkajúce sa viery sú medzi nim alebo ňou a Božím Duchom Svätým. Avšak čo je mimo vás, nie je mimo Ducha, takže nechajte svoje obavy a strach pred trónom milosti svojho Otca.

Ostaň priateľom

Po druhé, povzbudzujem vás k tomu, aby ste sa vedome znovu odovzdali svojmu dieťaťu. Rodičovstvo zahŕňa byť priateľom svojho dieťaťa – zohrávajúc podpornú úlohu, ktorá vyžaduje pretrvávajúce vyjadrenie. Pokračujte v preukazovaní zaľúbenia vo svojom dieťati, ukazujúc ocenenie jeho alebo jej darov a záujmov. Chváľte ho za jeho snahy. Počúvajte jeho príbehy. Vaše rodičovské priateľstvo by malo ostať pevné pre každé dieťa, veriace alebo neveriace. Vaše neveriace dieťa je rovnako oprávnené pre vaše priateľstvo z jednoduchého dôvodu, že on alebo ona je vaše dieťa.

Toto má aj druhú stránku. Deti majú zvláštny psychologický zmysel. Pozorujú vás – aký máte vzťah k svojmu partnerovi, aký máte vzťah s Bohom. A pozorujú, ako vyjadrujete svoje hodnoty a ideály.

Čo deti pozorujú obzvlášť je, či Mamka a/alebo Ocko sú len členmi zboru, alebo sú skutočnými nasledovníkmi Ježiša.

Deti zažívajú mnoho neistoty. Čelia hroznému svetu. Váš domov je ich Bohom ustanoveným úkrytom. Potrebujú vaše priateľstvo, avšak nechcú, aby ste boli ich najlepšími kamošmi; radšej vyhľadávajú vašu ochranu, vaše prijatie, vašu náklonnosť a váš úprimný záujem.

Deti môžu prijať napravovanie a dokonca i disciplínu, ale desia sa toho, aby boli emocionálne popieraný svojimi rodičmi. Váš záväzok milovať vaše deti nie je niečo, o čom sa dá vyjednávať – tak im buďte Kristom!

Takáto vernosť vytvára atmosféru, v ktorej sa deti cítia bezpečné a slobodné zveriť sa svojim rodičom. A je to predovšetkým vaše „neposlušné“ dieťa, ktoré potrebuje to teplo a bezpečie. Vaše dieťa musí cítiť, že ostanete po jeho boku s láskou nezmenenou. Toto mu pomôže spracovať jednu veľmi paralyzujúcu myšlienku: „Teraz, keď už viac neverím, moji rodičia si budú myslieť, že zlyhali pri mojej výchove.“

Má vaša pretrvávajúca láska znamenať, že nebudete smutní, keď vaše dieťa odíde preč od Boha? Nie, zakúsite naozajstný smútok. Ale vo vašom smútku vaša dôvera ostane v Pánovi.

Boh je trpezlivý. Ešte neskončil s vašim dieťaťom. A to je dôvod, prečo vaše modlitby môžu pokračovať bez zábran. (Prečítajte si nasledujúce časti Písma na upevnenie vašej dôvery a viery: Rim 8; Ef 2; Kol 1.)

Môže cirkev pomôcť?

Áno, zbor a jednotliví členovia môžu pomôcť. Ale nie je to jednoduché; smútiaci rodičia čelia zložitej, veľmi delikátnej situácii. A neexistujú dve rovnaké situácie. Rodičia sami prežívajú ťažký čas pri porozumení svojmu čerstvo dospelému dieťaťu.

Na jednej strane rodičia cítia potrebu porozprávať sa s dôvernými členmi zboru o svojich problémoch, na druhej strane však váhajú, pretože vedia, aká ťažká je situácia.

Tu je niekoľko vecí, ktoré môžu mať na mysli starostliví členovia cirkvi, keď budú rozprávať s rodičom, ktorý je smutný z nedostatku viery svojho dieťaťa:

• Opýtajte sa rodiča, ako sa majú všetky jeho deti; potom sa opýtajte na dieťa, o ktoré sa rodič obáva.
• Neponáhľajte sa. Neobzerajte sa okolo, akoby ste sa už chceli pobrať ďalej.
• Nemeňte tému rozhovoru a neskáčte rodičovi do reči.
• Neponúkajte nevyžiadanú radu.
• Nevyzerajte zmučene.
• Nerozprávajte o iných situáciach, o ktorých si myslíte, že sú podobné.

Inými slovami, jednoducho počúvajte – tým druhom počúvania, ktorý jasne prichádza zo zainteresovanosti.

Prečo je počúvanie obťažených ľudí také užitočné? Uisťuje ich to, že sú súčasťou. Ich situácia môže spôsobovať, že sa budú cítiť nedostatoční. Počúvanie od srdca ich uisťuje o tom, že ich oceňujete a vážite si ich.

Po vypočutí uistite rodiča o svojich modlitbách (a dbajte na to, aby ste dodržali svoj sľub). Možno bude vhodná doba na krátku modlitbu tam a vtedy.

Nečakajte príliš dlho, kým sa zase dostanete k tej mame alebo otcovi osobne, alebo cez telefón: „Ahoj, je dobré zase s tebou rozprávať. Ako si sa mal od nášho posledného rozhovoru? Neustále som na teba myslel a modlil sa za teba.“

Nadovšetko si musíme uvedomiť, že rodičovstvo nie je jednoduché. Naše modlitby – obzvlášť za rodiny s dospievajúcimi deťmi – musia byť vrelé a časté.