Ježiš mal mnoho fanúšikov počas svojej pozemskej služby. Niektorí boli Jeho úžasnými zázrakmi. Niektorí sa bavili na Jeho úchvatných podobenstvách. Ďalší zase boli ohromení tým, ako múdro odvracal výzvy farizejov a ostatných náboženských vodcov. Zopár ich dúfalo v jedlo zadarmo. Viac ich dúfalo v revolučného vodcu, ktorý zvrhne Rím. Preto vôbec neprekvapuje, že Lk 14,25-35 otvára slovami "išli s Ním veľké zástupy".
Ježiš má stále mnoho fanúšikov aj dnes. Cirkev je plná ľudí, ktorí vidia Ježiša ako riešenie ich problematického manželstva, oprava ich finančných zlyhaní, alebo liek na ich zdravotné problémy.
Avšak Ježiš nechce fanúšikov. On chce nasledovníkov. Fanúšikovia sedia pasívne na okraji, povzbudzujúc Ježiša, ale nasledovníci proaktívne chcú byť Ježišovými učeníkom – byť ako ich Majster v každom smere.
Byť učeníkom Ježiša nie je jednoduchá záležitosť. Učeníctvo je skôr vyžadovanie: Ježiš vyžaduje, aby ho ho jeho nasledovníci urobili úplne najvyššou prioritou vo svojich životoch. Jasne to vidíme v Lk 14, 25-35. Trikrát Ježiš činí nejakú požiadavku, potom priamo hovorí, že ak niekto nevie splniť tieto požiadavky, takáto osoba "nemôže my byť učeníkom" (26-27; 33).
Ba čo viac, Ježiš uvádza tieto tri požiadavky s odkazom na "kohokoľvek" (v. 26-27) a "ktokoľvek z vás" (v. 33). Učeníctvo, aké Ježiš požaduje preto nie je obmedzené len na zopár vyvolených – na farárov a ostatných vodcov v cirkvi, k zopár svätejší-ako-ja typom. No, Ježišove požiadavky sú pre každého, kto túži byť Jeho učeníkom.
1. Milujte ma viac ako svoje rodiny
Ježišova úvodná požiadavka je, na prvý pohľad, prekvapujúca a šokujúca: "Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i
bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom." (v. 26).
Kresťania pochopiteľne váhajú zobrať túto požiadavku doslovne: skutočne máme nenávidieť členov našej rodiny? A čo s drahou mamou a starým otcom – ktorí nám dali život, menili naše špinavé plienky, obliekali a kŕmili nás po celé roky, verne navštevovali všetky naše športové udalosti a školské recitovania, podporovali nás finančne, až dokiaľ sme neboli dosť starí na to, aby sme sa vedeli postarať o seba – toto sú ľudia, ktorých máme nenávidieť?
To, že toto nie je to, čo mal Ježiš na mysli je jasné z inej pasáže Lukáša, z Jeho všeobecného uistenia, aby sme "milovali blížneho ako seba samého" (10, 27) a Jeho špecifického príkazu "Cti si otca i matku" (18, 20). Preto nemáme brať Jeho slová o "nenávisti" doslovne, ale namiesto toho chápať to ako židovský spôsob ako povedať "milovať menej".
Napríklad, v Starom Zákone čítame, že Jákob "miloval Ráchel väčšmi ako Leu … Lea bola nenávidená" (1. Moj 29, 30-31). Slová "miloval väčšmi" sú v druhom verši nahradené slovom "nenávidená". Ďalší príklad máme v Mal 1, 2-3, citovanom Pavlom v Rim 9, 13, v ktorom Boh hovorí "Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel". Nie je to tak, že Boh v skutočnosti "nenávidel" Ezava, ale skôr "miloval ho menej" ako Jakoba (pozri tiež 5. Moj 21, 15-17; Sud 14, 16; Pris 13, 24; Iz 60, 15; Lk 16, 13).
Mnohí prekladatelia Biblie sa obávajú, že moderní čitatelia nepochopia tento židovský spôsob rozprávania, takže nahradili slovo "nenávidieť" slovami, ktoré zachytávajú jeho skutočný význam. Biblia v New Century Version preklade, napríklad, prekladá Ježišovu prvú požiadavku v Lukášovi 14, 26 nasledovne: "Ak niekto prichádza ku mne, ale miluje svojho otca, matku, ženu, deti, bratov alebo sestry´- alebo dokonca život – viac ako mňa, nemôže byť mojim nasledovníkom".
Napriek tomu, chápanie "nenávidieť" ako "milovať menej" nezmenšuje náročnosť prvej Ježišovej požiadavky pre učeníctvo. V kontexte Palestíny prvého storočia, členovia rodiny by odmietli akéhokoľvek príbuzného, ktorý by nasledoval Ježiša. Takáto osoba by bola považovaná za zradcu židovskej viery a za toho, ktorý priniesol hanbu na túto rodinu. Bola by to podobná situácia ako dnes v mnohých moslimských krajinách, kde keď sa niekto stane kresťanom, členovia jeho rodiny nechcú s ním nič mať, niekedy dokonca chcú zabiť takého príbuzného. Naša odovzdanosť Ježišovi musí byť taká silná, že Ho budeme milovať viac, ako milujeme najbližších členov našej rodiny.
2. Milujte ma viac ako svoje životy
Napriek tomu, že sme na začiatku šokovaní prvou Ježišovou požiadavkou na učeníctvo, poslucháči tých dní by boli ešte viac omráčení druhou požiadavkou: "Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom." (v. 27) To kvôli tomu, že by príliš dobre porozumeli tomu, čo mal Ježiš na mysli.
Pre súčasných kresťanov je kríž symbolom života: pripomína nám to Kristovu smrť, ktorou sme získali večný život. V skutočnosti je kríž takým pozitívnym symbolom, že ho často nosíme ako kúsok bižutérie, alebo spievame strhujúce piesne o ňom. Avšak rre ľudí Ježišových dní kríž znamenal iba smrť. Rimania používali strašnú procedúru ukrižovania aby sa uistili, že obete nielen zomrú tak pomaly a bolestivo ako sa bude dať, ale že budú verejne vystavení ako akýsi staroveký billboard, robiac reklamu strašným následkom pokúšania rímskej sily.
Mnoho ľudí sa dnes sťažuje na svoje nudné zamestnanie, pretrvávajúce problémy s autom, alebo na iné svetské problémy, potom prirodzene vyhlásia "Toto je kríž, ktorý si musím niesť." Avšak nie je nič svetské pri druhej požiadavke na učeníctvo.
Niesť náš kríž znamená nasledovať Ježiša aj v Jeho utrpení. Niesť náš kríž znamená, že sme ochotní podstúpiť prenasledovanie, ktoré určite príde na tých, ktorí nasledujú Ježiša. Niesť kríž znamená, že milujeme Ježiša dokonca viac, ako naše vlastné životy.
3. Milujte ma viac ako svoj majetok
Ježišova tretia požiadavka v Lk 14 sa týka nášho majetku: "A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má." (v. 33)
Po ťažkých požiadavkách nenávidenia členov rodiny a nesenie svojho kríža, táto tretia požiadavka sa môže zdať ako jednoduchá. Ale nemali by sme podceňovať nebezpečenstvo pre učeníctvo, ktoré je spôsobené našim majetkom.
Príliš často hľadáme skutočnú radosť v živote nie nasledovaním Ježiša, ale nasledovaním konzumnú povahu našej kultúry, ktorá zrovnáva majetok so šťastím. Neskôr v Lukášovi vidíme nebezpečenstvo, ktoré naše materiálne statky zohrávajú, keď bohatý muž chcel obdržať večný život, ale nechal Jažiša "veľmi smutného" (18, 23) pretože bolo príliš ťažké pre neho rozlúčiť sa so svojim majetkom. Ale skutoční učeníci dobrovoľne zaznávajú všetky materiálne statky uznávajúc, že bledne hodnota dočasných majetkov, ak sa porovnajú s večnými požehnaniami, ktoré prichádzajú z nasledovania Ježiša.
A čo milosť?
Nemali by sme počúvať Jažišove podmienky učeníctva ako požiadavky, ktorými si veriaci zaslúžia svoje spasenie. Naopak, musíme tu rozoznávať dve veci. Za prvé – Lukáš nepíše neveriacim, ako byť zachránený, ale veriacim o tom, ako byť verný. Za druhé, milosť, ktorou sme my hriešnici zachránení je možno zdarma, avšak v žiadnom prípade nie je bez nákladov pre tých, ktorí ju prijímajú.
Predstavme si, že mám životný sen urobiť plavbu loďou okolo sveta. Práve teraz by som to nevedel uskutočniť, lebo nemám dostatok peňazí na kúpenie lode, zariadenia, podporného tímu a voľný čas potrebný na dokončenie tejto úlohy. Ale predpokladajme, že nejaký bohatý sponzor by bol tak uchvátený mojim plánom, že by bol ochotný zaplatiť za všetko, čo potrebujem. Na jednej strane by bola moja výprava zadarmo. Na druhej strane predsa by ma to veľa stálo: ťažkej práce, osamelé mesiace na mori, odlúčenie od mojeje ženy a rodiny, a možno dokonca aj môj život, ak vezmeme do úvahy nebezpečenstvá takejto výpravy.
Podobne je so s milosťou. Na jednej strane ma to nestojí nič: je to ničím nezaslúžený dar zdarma. Na druhej strane ma milosť stojí všetko: vyžaduje, aby som sa stal učeníkom Ježiša – milujúc ho viac ako moju rodinu, môj život, a môj majetok.
A čo ty? Si iba fanúšikom, alebo nasledovníkom Ježiša?
O autorovi:
Jeffrey A.D. Weima vyučuje Nová Zákon na Kalvínovom Teologickom Seminári, Grand Rapids, Michigan.
Vedie tiež biblické poznávacie zájazdy po Grécku a Turecku.
