Známe porekadlo hovorí, že "mlčať je zlato" – príslovie, ktoré bolo bez pochýb vytvorené týranými rodičmi.
Zatiaľčo ticho môže byť nádherné, môže tiež byť nepríjemné. Môže spôsobiť oveľa viac zmätku ako akékoľvek slová. Mlčanie môže rezať ostrejšie, ako nôž a prebodnúť srdce oveľa viac ako šíp.
Niekoľko rokov dozadu som si všimol strašnú silu mlčania počas bolestivého rozvodu jedného priateľa. Nasledujúce riadky sú z jedného článku, ktorý som napísal v tom čase, v ktorom môj priateľ vyjadril svoju bolesť: "Počas dlhočizného roka, počas ktorého sa moje manželstvo prudko náhlilo k rozpadu, nič pre mňa nebolo ťažšie ako vydržať manželkine neustále mlčanie. Žili sme spolu v spoločnom dome, ale nikdy sme sa nerozprávali. Ak som začal konverzáciu, odpovedala mi jednoslabične, a nikdy nezačala rozprávať ona. Nikdy sa nehádala, nesťažovala, alebo nehnevala. Robila svoju prácu okolo domu a starala sa o naše deti, ale nikdy so mnou nerozprávala. Bolo by to pre mňa jednoduchšie, ak by ma hrešila pre moje neprístojnosti a častovala ma trpkou nenávisťou. Čokoľvek chcela povedať, akokoľvek by to bolo zlomyseľné a jedovaté, bolo by to menej utláčajúce, ako toto nenávidené mlčanie, ktorým ma zahŕňala." (The Banner, 21 marec 1988)
Ovládanie mlčania
V nasledujúcich rokoch videl som zbraň mlčania použitú na zranenie ľudí pri mnohých príležitostiach. Ako farár som častokrát videl deštruktívnu silu mlčania v rámci cirkvi. Som presvedčený, že mlčanie je zbraňou, ktorú si vyberajú mnohí ľudkovia, ktorý chodia do kostola.
Boli by ťažké postihy pre člena cirkvi, ktorý by napadol spoluveriaceho vyskakovacím nožom, ale kto sa dostal pod cirkevný trest pre zranenie osoby "tichým jednaním"?
Môj prvý dospelý zážitok v pozícii na prijímajúcej strane zraňujúceho ticha prišiel v raných rokoch môjho pastorovania. Keď cirkevné zhromaždenie prijalo rozhodnutie zmeniť spevníky, jeden zo starších a rešpektovaných členov zboru od svojho hnevu až nemal slov.Nasledujúca vec, ktorú si uvedomujem bola, že ma zmrazoval tichom.
Skúšal som všetko čo som vedel, aby som vytvoril príjemné prostredie, ale bez úspechu. Pri každých službách v kostole som ho vyhľadal, srdečne pozdravil, snažil sa potriasť mu s rukou. Napriek tomu, že váhavo prijal moju vystretú ruku, dostalo by sa mi priateľskejšieho potrasenia rukou od polárneho medveďa. Až do dňa, kedy som opustil ten zbor, aby som slúžil v inom, tento nahnevaný muž nikdy neupustil od svojho bolestivého mlčania.
Rád by som tvrdiť, že sám som nikdy nesiahol po zbrani ticha. Pravdu je, že žijem medzi ľuďmi, ktorí zneužívajú silu ticha, a ja som presne taký istý.
Ježiš a ticho
Viac ako ktokoľvek iný ma učil Ježiš kedy má a kedy nemá byť ticho použité.
Pred 24 hodinami predtým, ako trpel na kríži, Ježiš nikdy nikomu nedal "tiché zaobchádzanie", dokonca ani svojim nepriateľom. Aby sme si boli istí, mal na to veľa príležitostí. Počas jeho služby sa mu ľudia neustále posmievali, zosmiešňovali ho, skúšali ho. Pri mnohých príležitostiach im Ježiš mohol ukázať chrbát a odísť preč.
Ale on to neurobil.
Keď ho farizeji škodoradostne vyhľadali, aby ho ho prichytili pri záležitosti dane, Ježiš si nemrmlal pre seba – odpovedel im (Mt 22, 15-22). Keď ho saduceovia lákali do slovného mínového poľa otázkou o manželstve a vzkriesení, Ježiš pokojne odpovedal na ich otázku (22, 23nn). I keď niekedy rozprával k svojim nepriateľom v náznakoch, Ježiš k nim nikdy nebol ticho. A to až do času tesne pred svojou smrťou.
Jedna z najvýraznejších charakteristík ukrižovania nášho Pána bolo ticho jeho utrpenia. Všetci štyri evanjelisti opisujú jeho významné ticho.
Matúš píše, že keď "veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal." (Mt. 27, 12). Marek vyzdvihuje, že keď sa veľkňaz priamo Ježiša opýtal, prečo neodpovedá svojim obviňovateľom "Ale on mlčal a nič neodpovedal." (Mk 14, 61) Lukáš zaznamenáva, že keď sa Ježiš naposledy objavil pred Herodesom, Herodes "Doliehal na Neho mnohými otázkami, ale Ježiš mu nič neodpovedal." (Lk 23, 9) Ticho! Silné a cielené ticho!
Prečo? Prečo bol Ježiš tak ticho? Jeho ticho bolo predpovedané Izaiášom storočia dozadu, ale Izaiáš nevysvetľuje jeho význam.
Jednoduchá pravda
Jednoduchá pravda je, že Ježisove mlčanie bolo konečným výsledkom lásky, ktorá bola znova a znova odmietaná. Bolo to ticho súdu.
Ježišove ticho bolo namierené proti farizejom a učiteľom zákona, ktorí si zatvrdili svoje srdcia proti nemu. Bolo to ticho, ktoré hovorilo:"Odvrhli ste moju zachraňujúcu milosť tak často, že už niet viac čo povedať."
Ako Peter Eldersveld napísal mnoho rokov dozadu:
"Príde čas Božieho jednania s hriešnikmi, kedy už nebude mať viac čo povedať, keď niečo mocnejšie ako slová bude potrebné, ak budú mať byť zmenení. A toto je zvyčajne Jeho posledné svedectvo pre nich. A ak úplné mlčanie Boha ich neohromí, potom už mu neostáva nič iné, čo môže urobiť, len to zavrhnúť ich na veky (Nič len evanjelium, 1966)"
Ticho v rukách kresťana
V rukách kohokoľvek menšieho ako Syn Boží je zbraň ticha veľmi nebezpečná. Ak zamierime a vystrelíme chladný prúd ticha na inú osobu, vynášame rozsudok nad touto osobou. Hovoríme, že táto ľudská bytosť je taká opovrhnutiahodná a neprístupná, že ho alebo ju nepovažujeme za hodných akejkoľvek formy komunikácie. Vylievame svoje najhlbšie opovrhovanie naším mlčaním.
Len zriedka sme ospravedlnení ak robíme takýto súd.
Ježiš nepovedal "Ak brat alebo sestra hrešia proti tebe, raň ich zbraňou mlčania až dokiaľ sa neznormalizujú." Naopak, Ježiš hovorí "choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata" (Mt 18, 15) Komunikácia s nádejou na uzmierenie musí byť cieľom pre veriacich, ktorí sa cítia poškodení druhými.
Podobne ak iná osoba s nami zaobchádza ľadovým mlčaním, je našou povinnosťou pokúsiť sa o komunikáciu s nádejou na zmierenie. Nesmieme jednoducho pristať na pokus inej osoby raniť nás mlčaním! Inšpirujúce slovo od apoštola Pavla je "Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi" (Rim 12, 18)
Nanešťastie, v tomto skazenom svete vždy bude niekto, kto nás raní mlčaním, a, napriek našej najlepšej snahe, nebudeme schopní zlepšiť náš vzťah. Dokonca môžeme dôjsť k tomu, že ďalšie pokusy o komunikáciu sú neplodné. V takejto situácii sme možno ospravedlnení ako odpoveď na takéto tvrdohlavé mlčanie, utvrdiť mlčanie našim vlastným mlčaním.
Napriek tomu sa musíme uistiť, že naše mlčanie nikdy nevzniká z nenávisti alebo pohŕdania, ale z Kristovi podobnej lásky, ktorá bola znova a znova odmietaná.
John Van Regenmorter
Pastor John Van Regenmorter je riaditeľom Christian Life
a riaditeľom pre Stepping Stones for Bethany Christian Services
v Grand Rapids, Michigan
