Ak pracujete s mladými ľuďmi v zbore, je takmer isté, že niekto vás požiada o pomoc alebo o radu ako pritiahnuť ich "túlavé" dieťa.
Pre mnoho dobrých dôvodov sa veľmi zaujímame o naše deti. Budú mať vieru? Budú chodiť do kostola? Ostanú v našej cirkvi, v ktorej vyrastali? Tieto obavy sú obzvlášť závažné v Reformovanej cirkvi zakorenenej v teológii zmluvy – ktorá vyžaduje závažné sľuby dané pri krste.
V spoločnosti, ktorá ponúka toľko konkurencie k našej viere nie je vôbec divom, že tieto otázky pretrvávajú. Otázka odovzdávania viery je zložitá – príliš zložitá, aby sme ju tuto vyčerpávajúco rozoberali. Avšak môžeme reagovať na to, čo zaujíma priemerného mladého človeka a ako tieto osobitosti môžu tvarovať službu zboru. Je tu päť osobitostí, ktoré robia mladých tým, čím sú, a návrhov, ako na to môže cirkev odpovedať.
1. Mladí sú vzťahoví
Všetci ľudia sú vzťahoví, avšak priateľstvá sú obzvlášť dôležité pre mladých. Úspech a neúspech a vnímanie šťastia sú určené tým, ako sa darí vzťahu. Väčšina mladých uvádza, že osobné vzťahy s niekým sú tie najdôležitejšie vzťahy pre nich. Sociálne puto skrze zdieľanú kultúru je taktiež dôležité. Mladí ľudia si vytvárajú svoju identitu takými vecami ako je hudba, ktorú počúvajú, šport, ktorí majú radi, celebrity, ktoré obdivujú; zdieľanie týchto obľúbených vecí s priateľmi je pre nich kritické.
Cirkev odpovedá: Veľká novinka v tom, že tínedžeri sú vysoko vzťahoví, je, že formovanie Božieho vzťahu jednoty je najlepší spôsob, ako posilňovať ich vieru.
Cirkev preto môže a musí využiť príležitosti budovať vzťahy jednoty medzi všetkými členmi. Spoločné modlitby a programy ako "Nezabudni na mňa" obedy, ktoré spoja seniorov so študentami poskytujú príležitosti pre členov zboru vytvoriť jedinečné vzťahy prekračujúce generácie.
A keďže vzťahy s jednotlivými ľuďmi ostávajú vysoko dôležité u mladých ľudí, je nevyhnutné, aby sme im poskytli spoločenstvá viery v mládežníckych skupinkách spojené so zábavou a spoločenstvom. Nadôvažok, zborové mládeže by mali vyhľadávať príležitosti zúčastňovať sa väčších (globálnych) akcií, kde mladí môžu stretnúť ostatných svojho veku, ktorí objavujú a rastú v Kristovi.
2. Mladí hodnotia svojich rodičov
Napriek tomu, že mladí si vážia vzťahy s jednotlivcami, výskumy ukazujú, že najväčší vplyv na ich charakter majú ich rodičia a/alebo ich rodina. Rodičia alebo opatrovatelia ovplyvňujú ich postoje, to, ako volia, a ich vieru oveľa silnejšie ako čokoľvek alebo ktokoľvek iný. Čo je zaujímavé, najdôležitejším indikátorom, pomocou ktorého predpovedať chodenie človeka do kostola vo veku 30 rokov je to, či jeho rodičia sú alebo nie sú aktívni v cirkvi.
Cirkev odpovedá:musíme vidieť rodičov ako nenahraditeľných partnerov v náboženskom formovaní mladých. Ako pripravujeme programy pre mladých ľudí, dávame dosť pozornosti na duchovné vychovávanie ich rodičov? Poskytujeme príležitosti pre rodičov zdieľať ich vieru a predávať je ich deťom? Cirkev môže pomôcť skrze služobné príležitosti, ktoré zbližujú rodinu – napr. futbal mladí verzus rodičia – ako aj kráčať popri a podporovať rodičov mladých ľudí.
3. Mladí žijú v prechode
Mladí žijú v prechodnej zóne medzi bezstarostnými dňami detstva a zodpovedností dospelosti. Niektorí prechádzajú do dospelých rolí zdanlivo jednoducho; iní to robia kopaním a kričaním. Niektorí sa nevedia dočkať, kým vyrastú; iní zakúšajú hnev, keď sa na nich kladú dospelácke zodpovednosti. Rozpoltený medzi dvoma svetmi, mladí sa môžu, pochopiteľne, správať ako deti jednu minútu a ako dospelí tú ďalšiu.
Cirkev odpovedá: Musíme sa starať o oboje – dieťa aj dospelého v mladých – dovoliac mládeži zodpovedne odpovedať svetu okolo nich, ale robiť tiež miesto pre nich, kde môžu mať zábavu a kde môžu byť deťmi. Vytvoriac miesto pre hru prináša vodcovi vážnosť, keď príde čas na seriózne otázky. Väčšina mládežníckych skupín to robí dobre, ale čo farári, presbyteri, učitelia náboženstva, ktorí sú v kontakte s mladými? Hry na zahriatie, kostolné pikniky a podobné aktivity majú neuveriteľnú hodnotu v tejto službe. Zbory by nemali potláčať fakt, že to, byť kresťanom má radosť vo svojom centre.
4. Mladí sú hľadajúci
Kresťanskí tínedžeri sa posúvajú vo svojich duchovných cestách od detskej viery "požičanej" od svojich rodičov k svojej vlastnej viere. Táto etapa života je onálepkovaná ako "hľadanie viery", pretože je to hľadajúci proces. Mladí pri svojom hľadaní viery môžu experimentovať s inými náboženstvami a môže kolísať vo svojej oddanosti tradičným hodnotám, ktoré obsahuje cirkev. Niektorí členovia cirkvi, obzvlášť tí, ktorí nevyrastali v prostredí podporujúcom hľadanie viery, môžu pokladať tento proces za rušivý a neúmyselne (alebo cieľavedome) odsudzovať mladých ľudí, odháňajúc ich tak z cirkvi.
Cirkev odpovedá: Farár a/alebo vedúci mládeže môžu byť nápomocní rodičom a ostatným dospelým byť vedomí a menej nahnevaný ohľadom tejto doby hľadania viery. Ľudkovia v cirkvi potrebujú pripomenutie, že i napriek tomu, že mladí niekedy potrebujú pripomenutie správneho smeru, oveľa častejšie úlohou cirkvi je jednoducho byť k dispozícii a (relatívne) nebyť nahnevaní keď mladí ľudia zápasia s uchopením svojej vlastnej viery.
Je obzvlášť dôležité pre cirkev neignorovať alebo potláčať hľadajúci proces, ale poskytovať osvedčený spoľahlivý prehľad viery, ktorý je vyučovaný a praktizovaný, ale aj otvorene diskutovaný a prehodnocovaný. Jedna z aktivít, ktoré považujeme za nekonečne prínosné je hra "Zaujmi postoj". Provokatívne vyhlásenia sú prednesené pred skupinou (napríklad "Nezáleží na tom, čo hovoria slová piesne, dokiaľ má ten správny rytmus"). Hra vyzýva mladých ľudí zaujať stanovisko pri tomto vyhlásení a presunúť sa do jedného zo štyroch označených kútov miestnosti: Veľmi súhlasím, Súhlasím, Nesúhlasím, Veľmi nesúhlasím. Hovorca z každého kúta je požiadaný, aby vyjadril stanovisko, ktoré majú, a takto debata pokračuje.
5. Mladí si vážia zmenu
Mladí ľudia sú na love za významom a dôležitosťou a budú preto, aby definovali sami seba, mať priority odlišné od tých, aké zastávajú predchádzajúce generácie.
Cirkev odpovedá: Keďže každému veriacemu je daný dar slúžiť telu Kristovmu, cirkev by mala vyhľadávať podporovanie darov mladých ľudí v ich živote a službe. Hľadajúc dobrovoľníkov pre komisie a akcie, zbory by mali dať významnú zodpovednosť svojim mladým členom. Nemali by sme sa báť dovoliť mladým ľuďom určitý rozsah v tvarovaní štýlov uctievania, ktoré pre nich fungujú (hudba, videoklipy, scénky, humor) ak túžime byť viacgenerační. Na druhej strane, je veľmi dôležité, že sa mladí ľudia naučia, že nie vždy "je všetko len o nich". Mladí musia jednať nesebecky pri týchto udalostiach a rešpektovať aj spôsoby uctievania iných generácií. Je dobré pre zbory skúmať, či ich chválospevy zahŕňajú rozsah všetkých generácií.
Slovo na rozlúčku
Vo všetkom tomto si musíme pripomínať, že sme v rukách milujúceho Boha, ktorý aktívne, svojím Duchom, tiahne ľuďom k sebe. Ako rodičia sledujú svoje deti , keď hľadajú svoju vlastnú vieru, a niekedy sa až túlajú, môže sa objaviť pocit viny. I keď je nepochybne vhodné pre nás všetkých podstúpiť akési preskúmanie samých seba, aby sme zistili, či sme prispeli k odklonu našich mladých z cirkvi, keď naše deti dosiahnu zrelosť, musia mať priestor pre robenie vlastných rozhodnutí. Oveľa lepšie usmernenie našich činov je modliť sa za našich mladých.
Nakoniec, viera našich detí je v Božích rukách. Naša práca je naučiť sa dôverovať hýbaniu Ducha Svätého.
Reverend Pieter Pereboom – je farárom v Prvom zbore Reformovanej kresťanskej cirkvi, Londýn, Ontario
Anita Plat Kuiken – je riaditeľkou služby mladých v tomto zbore
Z originálu Shaping a Youth-Friedly Church preložil Pavol Gurbaľ.
Pozn. prekladateľa – v originále je pre označenie mladých použité slovo "teen" – vo všeobecnosti sa tým myslí mládež v rozmedzí 13-19 rokov
