Väčšina ľudí v Spojených štátoch nechodí do kostola. Štyridsať percent nikdy v živote nenavštívi kostol, a viac ľudí nebolo na službách Božích v posledný deň Pánov, ako bolo. Pre desiatky miliónov našich spoluobčanov je nedeľa deň, kedy sa môžu vyspať, mať neskoré raňajky v reštaurácii, a potom si sadnúť na poobednajší futbal alebo pivo. Služby v kostole sú považované za nudné, nepodstatné, a nehodné ani námahy ani peňazí.
Ak by kresťanstvo bolo len záležitosťou jednotlivca, ak by nebolo štvrtého prikázania, a ak by Boh nedal žiadne inštrukcie týkajúce sa navštevovania kostola, potom by vyššie opísané správanie bolo OK. Avšak kresťania nie sú izolovaní jednotlivci, ktorí len zdieľajú spoločný osud. Práve naopak, sú telom Kristovým. A čo viac, prikázanie o sobote, ktoré odlišuje jeden deň zo siedmych ako deň odpočinku a uctievania, ich stále zaväzuje. A aj Biblia má čo-to povedať o navštevovaní kostola:
"Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň." (Žid. 10:25)
Jedno z hlavných požehnaní a povinností kresťanov, ako členov Božej cirkvi, je spoločné chválenie – chodenie do kostola. Prečo má potom tento článok názov "Nechoďte do kostola"? Veď ak je niečo, čo by sme mali robiť, tak je to chodiť do kostola, všakže? No, v určitých prípadoch sa chodenie do kostola míňa zmyslu toho, o čom je kresťanstvo. Nepomáhame ľuďom pochopiť privilégiá a zodpovednosti ako členov cirkvi tým, že im budeme o hlavu otrieskavať ich nedostatočnú účasť na službách Božích.
Zmysel
Biblia učí, že členovia cirkvi nie sú ani tak ľudia, ktorí idú do kostola, ale ktorí sú kostolom.
Niekto by mohol namietať, že také pasáže ako Žalm 84 zdanlivo nielen podporujú, ale možno až prikazujú návštevu kostola (chrámu). Neopisuje náhodou blaženosť byť v (verše 1-4), chodenia do (verše 5-8) a v uprednostňovaní (verše 9-12) Božieho chrámu? Áno, opisuje. Ale to nie je to isté, ako povedať, že máme byť na, ísť do a uprednostňovať služby Božie ako také. Novozákonná obdoba starozákonného chrámu nie sú služby Božie – je to sám Ježiš Kristus! On je chrámom Božím medzi nami (porovnaj Jn 1:14). Teda, Žalm 84, zatiaľčo sa priamo nezaoberá otázkou návštevnosti v kostole, zdôrazňuje pre nás
dôležitosť našej jednoty s Ježišom Kristom. Používanie frázy "ísť do kostola" môže skresľovať pohľad cirkvi ako takej, ktorej chýba táto biblická perspektíva. V jej hlavnom biblickom zmysle, cirkev nie je budova, alebo služby Božie v tej budove, do ktorej niekto chodí.
Čo kostol skutočne je
Ak kostol nie je budova, alebo služby Božie, tak čo potom? V zásade, kostol sú ľudia v jednote s Bohom skrze Ježiša Krista.
Povážte opis cirkvi od apoštola Pavla:
povolaným svätým, so všetkými, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša
Krista na každom mieste u nich aj u nás." (1. Kor 1, 2)
Všimnite si, ako postupnými ťahmi štetca Pavol maľuje obraz zboru, ukazujúc jeho vlastnosti: zbor (jednota) Boží (vlastník) v Korinte (zjavnosť, viditeľnosť); povolaným (účel, cieľ) svätým v Ježišovi Kristovi (blaženosť, požehnanie), so všetkými (univerzálnosť).
Čo to znamená pre teba? Znamená to, že sa potrebuješ stať, ak ešte nie si, členom tejto cirkvi Božej precvičovaním viery v Ježiša Krista a verejným vyznávaním viery v miestnom zbore Božieho ľudu. Budeš pokrstený na znak a pečať Božieho zachraňujúceho vlastníctva. Ak si bol pokrstený ako dieťa, si členom cirkvi od svojho narodenia. Teraz, keď si dosť starí na to, aby si teito veci pochopil, je tvojou zodpovednosťou vyznať vieru v Ježiša Krista. Keď to urobíš, bude ti dovolené zúčastniť sa Večere Pánovej.
Si členom Kristovho tela, cirkvi! Teda, aby si bol dobrým členom cirkvi, je dôležité prinášať slávu Hlave cirkvi. Nechodíš do cirkvi (kostola). Ty, spolu s ostatnými Božími ľuďmi, si cirkvou (kostolom).
Svätosť
Jednou z hlavných vlastností cirkvi je svätosť. Čítame:
Povedali sme si, že Ježiš sám je Božím chrámom. Teda cirkev, Ježišove telo, je tiech Božím chrámom, v ktorom žije svojím Svätým Duchom. Ten chrám je tak drahý Božiemu srdcu, že varuje všetkých, čo by ho chceli zničiť, že On ich zničí. Tento chrám je svätý, pretože Ježiš je svätý, a tak každý, kto je zjednotený s Ním je tiež svätý. To je dôvod, prečo sú kresťania nazývaní "svätí", čo znamená "tí posvätení". Sami v sebe nie sú svätí, ale v Kristovi svätí sú.
Svätosť cirkvi zahŕňa členov, ktorí sú duchovne nažive – ľudí v zmluve s Bohom, oddelených od sveta pre Neho. Táto cirkev, spojená s Bohom zvrchovane vykonaným skutkom, spečatená v krvi Ježišovej, je posvätná.
Je dôležité, aby svätosť cirkvi bola zachovávaná pri prijímaní členov, vo výbere a vedení cirkevných služobníkov, vo vzájomnom napomínaní členov, a v oficiálnej disciplíne cirkvi. Prečo? Pretože v stávke je Božia sláva. Cirkev je tam, kde jeho Duch žije, na mieste, kde žije Jeho meno. Pamätáte na tretie prikázanie a na Božie varovanie tým, ktorí berú Jeho meno nadarmo?
Spoločenstvo
Ďalšia z podstatných vlastností cirkvi je spoločenstvo.
Keď navštevoval zbory v Macedónii (severné Grécko), mohol mať apoštol Pavol orivilégium pozorovať cirkevné spoločenstvo zblízka. Čo sa stalo bolo, že tieto zbory trvali na prispievaní do diakonickej zbierky, aby sa uľavilo prenasledovaným veriacim v Júdei. Neskôr, Pavol povzbudzuje cirkev v Korinte (južné Grécko), aby nasledovali príklad Macedóncov:
Keď Pavol hovorí o "dobročinnosti", používa slovo, ktoré sa často prekladá ako "spoločenstvo". Cirkevné spoločenstvo nejedáva spolu, nehrá spolu alebo sa cíti ako jedno. Tieto veci sú ovocím spoločenstva, nie jeho koreňom. Koreňom spoločenstva je Božia láska, ktorá sa odráža v Jeho deťoch, keď oni milujú svojich bratov a sestry. Pozrime sa na pojmy, ktoré Pavol používa na opísanie spoločenstva, ktoré charakterizovalo cirkev v Macedónii: spoločenstvo dáva ("dali"), spoločenstvo dáva dary ("podľa možnosti"), spoločenstvo samotné je darom ("naliehavo prosili, aby sa mohli"). Cirkev je Božím stvorením, ktoré má ďalej ukazovať slávu Jeho milosti. Boh miluje cirkev. Táto láska vytvára spoločenstvo v Kristovi medzi všetkými členmi toho tela. To je dôvod, prečo si nemôžete pomôcť, iba vidieť niečo z Božej lásky, keď pozeráte na milujúce, aktívne spoločenstvo v cirkvi.
Ísť do cirkvi
"Ale stále – nemôžem ísť do cirkvi?", pýtate sa. Ale áno, samozrejme, že môžete. Ale pamätajte, že ak má byť nejaké chodenie do cirkvi, v skutočnosti to musí byť chodenie k Bohu. Pamätajte preto keď idete do cirkvi (kostola), že je to privilégium, ktoré máte, z milosti, a to je dôvod na chválu. Ježiš je chrámom, kňazom, obetou a ochranou. On je všetkým. V ňom, spoločne so všetkými svätými, tvoríte cirkev. "Ísť do cirkvi" je potom rodinná záležitosť. Nie ste svojou vlastnou rodinou, ale Božou rodinou.
Všetci sme príliš individualistickí v týchto demokratických Spojených Štátoch. Robte si každý po svojom! Rodina, ktorá sa spoločne modlí, ostáva spolu. Ktorú cirkev navštevujete? Ale Boh zhromažďuje svojich vyvolených v Kristovi, robiac z nich cirkev. Uistite sa, že ste v Kristovi – ak ste, potom vy ste cirkvou.
v Ortodoxnej presbyteriánskej cirkvi (USA).
Článok preložený z www.opc.org
