"On a celá jeho rodina bola pokrstená" (Sk. 16:33)
Mali by byť deti krstené, alebo nie? Môže byť nebezpečné pýtať sa túto otázku. Jedno z nebezpečenstiev je, že kresťania môžu byť rozdelení jedni proti druhým. Nie všetci kresťania súhlasia s krstom nemluvniat, takže ak sa viac sústredia na túto oblasť nezhôd ako na jednotu v Ježišovi Kristovi, môže to spôsobiť rozdelenie. Ďalšie nebezpečenstvo súvisiace s tým je, keď kresťania nesúhlasia otvorene jeden s druhým, môže sa to stať výhovorkou pre nekresťanov ignorovať Ježiša a Bibliu.
Prečo sa zaujímať o kresťanstvo, keď kresťania medzi sebou sa nevedia dohodnúť, v čo veriť?
Uznávajúc tieto nebezpečenstvá, nechcem povedať nič, čo postaví kresťanov proti sebe, alebo čo odpudí ľudí, ktorí ešte nepoznajú Ježiša ako svojho Spasiteľa. Milujem mojich spolukresťanov a chcem povzbudzovať k hlbšej jednote v Kristu. Milujem tiež ľudí, ktorí nenasledujú Krista, a chcem, aby každý z vás vstúpil do radostného, život dávajúceho vzťahu s Ním. Nadovšetko milujem Ježiša, a chcem ho oslavovať a ťahať ľudí za Ním. Takže predtým, ako odpoviem na otázku, či deti majú byť krstené, záležitosť, v ktorej sa nie všetci kresťania zhodnú, chcem najprv zdôrazniť spoločný základ a zvýrazniť veci, na ktorých sa všetci skutoční kresťania zhodnú.
Všetci skutoční kresťania veria v Bibliu ako Slovo Božie. Všetci skutoční kresťania veria v Boha Otca ako Stvoriteľa vesmíru a Otca svojho ľudu. Všetci skutoční kresťania veria v Ježiša ako Syna svojho Otca a Spasiteľa všetkých, ktorí v Neho veria. Všetci skutoční kresťania veria v Ducha Svätého ako tretiu osobu Trojice, ktorý nás spája s Kristom, je zdrojom viery a dáva večný život. Všetci skutoční kresťania veria v to, že každá osoba pridaná do Pánovej cirkvi by mala byť pokrstená v meno Otca, Syna a Ducha Svätého.
Všetci skutoční kresťania veria v krst ako znak hriechov, ktoré su zmývané, a zjednotenia s Kristovou smrťou a zmŕtvychvstania. Všetci skutoční kresťania považujú krst ako pečať Božej milosti pre hriešnikov, nie našej vlastnej dobroty. Všetci skutoční kresťania pozerajú na krst ako na značku, ktorou si Boh robí nárok na osobu a požaduje vieru, lásku a poslušnosť. Všetci skutoční kresťania veria, že nepokrstená osoba, ktorá vyrástla mimo kresťanského spoločenstva, bez viery v Krista, sa musí obrátiť k Ježišovi v pokání a osobnej viere predtým, ako bude pokrstená.
Nie všetci kresťania súhlasia s tým, či deti veriacich rodičov majú byť krstené, ale kresťania súhlasia s tým, že je to obrovské privilégium a zodpovednosť, keď sa dieťa narodí do kresťanskej rodiny. Dokonca mnohí, ktorí nepodporujú krstenie nemluvniat, stále majú slávnostné obrady zasvätenia, v ktorých oslavujú Božiu dobrotu a sľubujú viesť svojho maličkého Božími cestami.
Nie všetci kresťania súhlasia s tým, či osobný a verejný záväzok Kristovi je nevyhnutný pred tým, ako bude dieťa z kresťanskej rodiny pokrstené, ale kresťania súhlasia s tým, že takýto osobné a verejné vyhlásenie je nevyhnutné v určitej dobe. Dokonca aj tí, čo podporujú krstenie nemluvniat, stále trvajú na tom, že tí, ktorí sú krstení ako nemluvňatá, musia neskôr podstúpiť verejné vyznanie viery v Krista ako Pána a Spasiteľa, a musia žiť pre Neho.
Kresťania môžu mať mnoho odlišností, ale nezabúdajme na spoločný základ a jednotu, ktorú kresťania zdieľajú. Majúc toto na mysli, venujme sa otázke "Majú byť deti pokrstené?".
Odstraňovanie neporiadku
Začnime odstránením neporiadku, ktorý prináša zmätok do tejto otázky. Čo myslím tým neporiadkom? Mám na mysli chybné myšlienky a zmanipulované dôvody, ktoré sa nahromadili na oboch stranách tejto záležitosti.
Niektorí podporovatelia krstu nemluvniat veria, že krst má takmer magickú moc zachrániť a dieťa, ktoré zomrie nepokrstené nemôže ísť do neba. Myslia si, že voda samotná zmýva pôvodný hriech, s ktorým sa dieťa rodí a spôsobuje, že sa dieťa zrodí znovu do nového života. Toto hľadisko, nazývané obnovenie pri krste, nie je biblické. Ak podporujete krst nemluvniat pretože veríte v znovuzrodenie pri krste, potrebujete lepší základ, ako je tento.
Podobne, ak ste proti krstu nemluvniat, pretože ste proti myšlienke obnovenia pri krste, potrebujete lepší dôvod na svoj nesúhlas. Veď nakoniec, milióny kresťanov veria v krst nemluvniat bez toho, aby vôbec verili v obnovenie pri krste. Neveria, že Božia zachraňujúca moc je spojená s vodou, alebo na predstaviteľa cirkvi, ktorý tú vodu používa. Majú lepší, biblickejší, dôvod pre krst detí, a vy musíte ten dôvod vziať v úvahu predtým, ako sa rozhodnete proti krstu nemluvniat. Obnovenie pri krste je jeden z neporiadkov, ktorý potrebuje byť odstránený pre to, aby sme sa dostali k skutočnému významu krstu a rozhodli, či má vôbec byť použitý na deti.
Tu je ďalší kus neporiadku: použitie krstu Ježiša ako dospelého ako dôkaz, že krst nie je pre deti. Ježiš bol pokrstený vo veku 30 rokov (Lk 3, 21-23), a niektorí ľudkovia tvrdia, že to vyvracia krst nemluvniat. Znie to presvedčivo? No, ak Ježišov krst v 30-ke dokazuje, že deti nemajú byť krstené, potom to tiež dokazuje, že tínedžeri nemajú byť krstení, že 20-a niečo nemajú byť krstení, že ktokoľvek pod 30 nemá byť krstený. Dokonca aj oponenti krstu nemluvniat vedia, že takto to nie je. Krstia zapálenú kresťanskú mládež mnoho rokov pred tým, ako dosiahnu vek, kedy bol Ježiš pokrstený. Z ich pohľadu, krst sa má diať hneď, ako jedinec učiní osobné odovzdanie sa Pánovi, a nie predtým. Avšak nikdy nepovedia, že by Ježiš čakal do veku 30 rokov, pretože dovtedy nebol odovzdaný svojmu nebeskému Otcovi. Ako kresťania veriaci v Bibliu, vedia, že nebol moment v Ježišovom živote, kedy by nebol Božím Synom, plne odovzdaný svojmu Otcovi.
Krst, ktorý Ježiš prijal od Jána Krstiteľa v rieke Jordán vo veku 30 rokov bol Jánovým druhom krstu. Bol odlišný od krstu, ktorý ustanovil Ježiš. Biblia je v tomto jasná. Preto, načasovanie Ježišovho krstu v dospelosti Jánom nemá nič spoločné s načasovaním krstu kresťana po dobe, kedy Ježiš vystúpil do neba a vylial svojho Svätého Ducha. Tvrdiac opak je mätúci neporiadok.
Tretí druh neporiadku je dôvodenie tichom, snažiac sa získať nejaké body na základe toho, čo Biblia nehovorí. Ak ste proti krstu nemluvniat, môžete vyzdvihnúť, že "Nikde Biblia neprikazuje krst nemluvniat, a nikde Biblia nespomína, že dieťa by bolo pokrstené. " Na prvý pohľad to môže znieť presvedčivo, avšak rovnako pravdivo môžeme povedať, že "Nikde nám Biblia neprikazuje nekrstiť deti, a nikde v Biblii nie je záznam niekoho, kto vyrástol v kresťanskej rodine a bol pokrstený ako tínedžer, a nie ako nemluvňa." Dôvodenie tichom veľa nedokazuje z oboch strán.
Predstavme si, že by sme sa bavili nie o tom, či deti by mali byť pokrstené, ale či kresťanské ženy majú brať účasť na Večeri Pánovej. Nikde v Biblii nie je príkaz "Ženy majú jesť chlieb a piť víno." Avšak na tom nezáleží. Kresťania vedia, že ženy patria k stolu Pánovmu. Prečo? Kvôli tomu, čo Biblia vraví o stave žien, ktoré veria v Ježiša Krista. Sú zachránené skrze Jeho telo a krv; preto patria k stolu Pánovmu.
Bolo by zmätočné poukazovať na to, že Biblia nehovorí o ženách pri Večeri Pánovej. Skutočná otázka je, čo Biblia hovorí o stave kresťanských žien a ako ich stav súvisí s tým, čo o Večeri hovorí Biblia. Podobne je zmätočné poukazovať na to, že Biblia neprikazuje, že deti majú byť krstené (alebo nekrstené). Skutočná otázka je, čo Biblia hovorí o stave detí narodených pobožným rodičom, a ako ich stav súvisí s tým, čo Biblia hovorí o krste.
Deti veriacich
Krst je znak a pečať vstupu do spoločenstva s Kristom, spoločenstva vykúpeného Ježišovou krvou a oživeného Jeho Duchom Svätým. Aký je stav detí narodených v kresťanských rodinách? Patria do spoločenstva zmluvy? Majú miesto v Božej rodine? Sú obyvateľmi Božieho kráľovstva?
Biblia hovorí ľuďom, aby "prinášali deti k Ježišovi" (Lk. 18, 15). Pánov užší kruh učeníkov odopierali rodičom prinášať maličkých. Ježiš urobil?
"Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie … A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich." (Mk. 10, 14,16)
Príbeh nespomína krst, avšak v mnohom hovorí o stave detí veriacich. Ježiš objímal a požehnával deti veriacich rodičov a hovoril, že Jeho kráľovstvo patrí takým, ako sú oni. Ako potom môže cirkev odmietať znamenie občianstva v Božom kráľovstve a členstvo v Jeho rodine?
Božia zmluva vždy nezahŕňala len veriacich, ale rovnako aj ich deti. Dvetisíc rokov pred Kristom Boh povedal Abrahámovi "Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou a tvojim potomstvom, a to cez pokolenia – ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu." (1. Mojž 17:7) Božia zmluva nezahŕňala len Abraháma, ale aj jeho domácnosť a jeho potomstvo.
Biblia používa slovo zmluva viac ako 270-krát, čiže určite bude dôležité. Čo má Boh na mysli, keď hovorí o zmluve? Zmluva je vzťah založený na prísľube a potvrdený znamením (znakom). Napríklad, manželská zmluva je vzťah založený na manželskej prísahe a potvrdený prsteňmi. Božia zmluva s Abrahámom bola založená na Božom sľube, že bude Abrahámovým Bohom a Bohom jeho potomkov a toto bolo potvrdené znakom obriezky.
Boh povedal Abrahámovi "Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. Nech je obrezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z pokolenia na pokolenie." (1. Mojž 17, 11-12a). Abrahám došiel k viere ako dospelý a bol obrezaný ako dospelý, a "znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti viery" (Rim 4, 11). Jeho syn Izák a budúce deti v tejto línii boli obrezaní ako nemluvňatá a označené ako členovia spoločenstva viery, dokonca ešte predtým, ako mohli sami vedome zakúsiť vieru. Toto bol príklad, ktorý Boh ustanovil pre svoj ľud.
Obriezka nebol len fyzický rituál pre určité etnikum. Mala duchovný význam a mohla zahŕňať ľudí, ktorí neboli rodení Izraeliti. Ak muž vyrástol ako cudzinec v spoločenstve zmluvy a túžil sa k nemu pripojiť a slúžiť Pánovi, bol obrezaný ako dospelý, a všetci mužského pohlavia v jeho domácnosti boli obrezaní (2. Mojž. 12:48). Od toho momentu, každý člen mužského pohlavia, narodený do tejto rodiny zmluvy bol obrezaný ako nemluvňa, označujúc ho tak ako člena zmluvy.
Božia zmluva s Abrahámom bola "večná zmluva", nie dočasná. Táto večná zmluva je stále účinná až do dnešného dňa. Boh sa nemení. Pán, ktorý prisahal Abrahámovi je ten istý Pán Ježiš, ktorý objímal prinesené deti veriacich rodičov, a aj dnes ten istý Pán zasľubuje, že bude Bohom veriacich a ich detí.
Od obriezky ku krstu
Boh sa nerozhodol jedného dňa, že zahodí svoju zmluvu a príde s niečím úplne iným. On ostáva verný tej zmluve. Avšak priniesol túto zmluvu do novej a lepšej doby, a spečatil ju novou a lepšou pečaťou. V starej dobe bolo zasľúbenie naplnené. Ježišov dokonalý život a krvavá smrť a slávne zmŕtvychvstanie naplňuje všetko, čo je potrebné pre spasenie z viery. Boh "oznámil Abrahámovi radostnú zvesť" (Gal 3, 8), avšak teraz, keď Kristus prišiel, radostná zvesť je jasnejšia ako bola v dňoch Abraháma, a požehnanie je vylievané ešte hojnejšie.
V tejto novej a lepšej zmluvnej dobe, Boh dáva nový a lepší znak zmluvy. Teraz, keď Ježiš trpel a vylial svoju krv, Boh už nevolá po krvavý a bolestivý znak obriezky. Namiesto toho dáva znak krstu. Tento lepší znak je bez krvi a bolesti. Tento lepší znak krstu nie je obmedzený len na mužské pokolenie (ako bola obriezka), ale je používaný aj na ženy.
Novozmluvná doba a novozmluvný znak sú lepšie ako tie staré, takže by to bolo šokujúce sklamanie, ak by Boh, ktorý včlenil deti veriacich v starej dobe, vyčlenil by ich v novej dobe. Ako môžu deti z rodín zmluvy, obrezané v starej dobe, nebyť pokrstené v novej dobe?
Biblia spája význam obriezky a krstu v Kolosenským 2, 11-12. Tam Písmo hovorí o "obriezke Kristovej, … keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych." Obriezka zobrazuje "vyzliekanie z telesnosti" (Kol. 2, 11), rovnako ako krst.Obriezka bola symbolom začlenenia sa do spoločenstva Božej zmluvy; podobne aj krst. Obriezka nabádala k srdcu naladenému na Boha (5. Mojž 10, 16; 30, 6); podobne aj krst. Duchovný význam obriezky je naplnený v novozákonnom symbole krstu.
Krst rodín
Na Svätodušné sviatky Pán vylial svojho Svätého Ducha aby odštartoval éru novej zmluvy. Apoštol Peter povedal ľuďom: "Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého. Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh." (Sk 2, 38-39). Tieto Petrove slová rezonovali Božím zasľúbením Abrahámovi, že bude verným Bohom jemu a jeho deťom. Približne 3000 ľudí bolo pokrstených ten deň.
Po Letniciach Duch Svätý pridával nových ľudí k cirkvi, a to nie iba jednotlivcov. Duch pridával celé rodiny. Celé domácnosti boli krstené. Keď Pán otvoril srdce žene menom Lýdia, výsledkom nebol iba jeden krst. "Sa dala pokrstiť i so svojím domom" (Sk 16,15). Keď sa žalárnik, ktorý sa chcel zmárniť, pýtal Pavla "Čo musím urobiť, aby som bol zachránený?", bolo mu povedané "Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!" Muž uveril, jeho zúfalstvo sa zmenilo na radosť, a "sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci." (Sk 16, 31-33) Predstavený synagógy Krispos "uveril Pánovi s celým svojím domom", prišli ku Kristovi a boli pokrstení (Sk 18, 8). V jednom zo svojich listov Pavol napísal "pokrstil som aj domácnosť Štefanovu" (1. Kor 1, 14).
Zahŕňal krst niektorej z týchto rodín aj nemluvňatá? Pravdepodobne to tak bolo, avšak nie je spôsob, ako to definitívne dokázať – a ani to nie je potrebné. Či už tam boli nemluvňatá, alebo nie, princíp rodinnej spolupatričnosti je jasný. Keď bol dospelý pokrstený, či už otec, alebo matka, tak boli aj deti v domácnosti. Keď stratené ovce šli do Božieho košiara, šli s nimi aj ich jahniatka.
Evanjelium sa týka domácností, a je v súlade s Bibliou odpovedať ako domácnosť. Biblická viera vyznáva "Ale ja a môj dom budeme slúžiť Pánovi" (Joz 24, 15) V Starej zmluve, keď bola hlava rodiny obrezaná, jeho synovia sa tiež dali obrezať. V Novej zmluve, keď bola hlava rodiny pokrstená, zvyšok rodiny sa tiež dal pokrstiť. Dnes rovnako – cirkvi by mali krstiť jednotlivých obrátených a deti v ich opatere.
Guličky alebo vetvy?
Evanjeliu, ktoré hovorí len o osobnom vzťahu k Bohu ale nie o vzťahu rodiny s Bohom, niečo chýba. Biblia nás učí o rodinnej spolupatričnosti a osobnej zodpovednosti, nie len o jednom alebo o tom druhom. Naša kultúra je extrémne individualistická, čo nám spôsobuje ťažkosti vidieť, ako deti príliš malé na to, aby mysleli sami za seba, mohli byť včlenené do Božej zmluvy. Tak sa opýtajme sami seba: sme guličky, alebo vetvy?
Biblia hovorí o Kristovi a jeho cirkvi ako o viniči. Jeden zo spôsobov, ako Božia vinica získa viac vetiev je že si ich vyrastie. Ďalší spôsob je, že vetvy budú zaštepené do kmeňa zvonku. Nech je ako chce, či vetva vyrástla z kmeňa, alebo bola zaštepená, všetky výhonky na vetvičke sú v tom zahrnuté. Keď sa narodí dieťa niekomu, kto je súčasťou cirkvi, dieťa je súčasťou cirkvi. Keď sa rodičia mimo Kristovej cirkvi stanú jej súčasťou, ich deti sa tiež stávajú jej súčasťou. A krst je znakom toho patrenia.
V našj individualistickej kultúre, hovorí autor Douglas Wilson, by sme radšej boli mramorové guľôčky, ako vetvy. Nepredstavujeme si Krista nie ako vinič, ale ako krabičku, v ktorej sú uložené všetky guľôčky kvôli bezpečnosti. Žiadna guľôčka sa nedotýka tej druhej. Každá je samostatná. Ale povedal niekedy Ježiš "Ja som krabička; vy ste guľôčky"? Nie, Ježiš povedal "Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti" (Jan 15, 5) Ak ratolesť je pripojená k viniču, takisto sú výhonky, ktoré sú spojené s ratolesťou.
Neznamená to nutne, že každá ratolesť (konárik) alebo výhonok, ktorý je spojený s vínnym kmeňom je skutočne živý a nesie ovocie. Niektoré pokrstené osoby sú súčasťou cirkvi a sú pripojený k viniču zvonka, avšak ukáže sa, že sú len mŕtvym drevom, bez Kristovho života, alebo ovocia viery. Ježiš hovorí "Môj Otec … každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva" (Jan 15, 1-2).
Niektorí kresťania zavrhujú krst nemluvniat hlavne kvôli tomu, že ľudia pokrstení ako deti sa ukážu ako bez viery a bez ovocia. Toto je dôležitá obava. Ale sú tiež ľudia pokrstení ako mládež alebo v dospelom veku, ktorí sa tiež ukážu bez viery a bez ovocia. Neživé, formálne kresťanstvo je vážne nebezpečenstvo, avšak to neznamená, že deti by nemali byť krstené. Znamená to, že zbory si musia byť isté, že nekrstia hocijaké deti, ale iba deti zmluvy, deti aktívnych, vyznávajúcich veriacich. Tiež to znamená, že cirkevná disciplína musí byť použitá, keď sa stane zjavným, že niektorá ratolesť je mŕtva. Ak pokrstená osoba odmietne Krista a žije v hriechu, táto osoba musí byť varovaná Božím súdom a nemá byť viac považovaná ako súčasť cirkvi.
Avšak nesústreďme sa na to, čo sa stane mŕtvym ratolestiam, Toto sú tragické výnimky, nie pravidlo. Radostné očakávanie krstu je, že ratolesti spojené s vínnym kmeňom budú prekvitať a prinášať ovocie.
Keď sa narodí dieťa, čakajú rodičia niekoľko rokov, aby zistili, či sa dieťa rozhodne byť súčasťou rodiny, kým ho začnú za súčasť rodiny považovať? Nie, hneď s ním začnú zaobchádzať ako so súčasťou rodiny. Čakajú niekoľko rokov, aby dali dieťaťu meno a volajú na neho "Hej, ty!" až dokiaľ si samo nevyberie meno? Nie, dajú dieťaťu meno hneď ako sa narodí. Môžeme si predstaviť, že keď dieťa vyrastie, môže zavrhnúť svoju rodinu a zmeniť si meno, ale nie je to niečo, čo sa očakáva. Očakáva sa, že dieťa bude vždy súčasťou rodiny.
V Božej rodine, cirkvi, máme čakať, kým dieťa vyrastie, aby sme ho považovali za člena Božej rodiny? Máme počkať, aké bude, a až potom mu dať meno, identitu? Nie, dieťa kresťanských rodičov by malo byť od začiatku považované za súčasť Božej rodiny. Malo by mať meno Otca, Syna a Ducha Svätého dané pri krste.
Byť narodený do kresťanskej rodiny a byť pokrstený ako dieťa nie je náhradou osobnej viery; robí to volanie po osobnej viere silnejším a naliehavejším. To je dôvod, prečo cirkvi, ktoré krstia deti veriacich tiež trvajú na tom, že keď tieto deti dosiahnu vek, v ktorom sú schopné mať vlastný názor, musia učiniť osobné a verejné vyznanie viery v Krista. Dovoľte mi ešte raz povedať: Božia zmluva zahŕňa rodinnú spolupatričnosť a osobnú zodpovednosť, nie len jedno alebo druhé.
Boh používa krst aby posilnil vieru a zväčšil radosť. Ak veríš v Ježiša a vidíš svoj krst ako znak odpustených hriechov a jednotu s Kristom, tvoj krst je osobné uistenie. Ak prinášaš deti ku Kristovi pre požehnanie a krst, ak robíš všetko vo svojej moci, aby si ich viedol v kresťanskej viere a bol im príkladom ako byť Kristovým učeníkom, ak robíš svoj dom miestom, kde je Kristus milovaný a poslúchaný, potom krst je pečaťou radosti a istotou pre budúcnosť tvojej rodiny.
Vzťah s Bohom je vždy hlboko osobný, ale nikdy nie úplne súkromný. Boh nejedná iba s jednotlivcami, stále s jedným v jednom čase. Božia zmluva zahŕňa veriacich, ich rodiny, a budúce generácie. "On je verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo Ho milujú a Jeho príkazy zachovávajú" (5. Mojž 7, 9). Aká úžasná dobrá správa!
Preložené z Should Babies Be Baptized? – Christian Reformed Church
