Kresťanský krst

Zvykom v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je krstiť naše deti v rannom veku – krátko po narodení. To vám povie každý člen našej cirkvi. Ale niekto sa môže opýtať: 'Prečo je to tak. Na základe čoho tak robíte?' A tu už len nemnohí budú vedieť zaujať stanovisko a obhájiť reformované učenie.
Je veľmi málo článkov a materiálov dostupných našincovi ohľadom takýchto základných otázok. Ešte menej je ich v slovenčine a dovolím si povedať, že žiaden sa nebude dať nájsť na internete.
Presne z tohto dôvodu Vám všetkým ponúkame preklad vieroučného materiálu týkajúceho sa krstu z prostredia zboru Tenth Presbyterian Church vo Filadelfii. Len pripomenieme, že daný materiál nie je oficiálnym stanoviskom Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku – je to zaujímavé čítanie prinášajúce viac svetla do tejto problmatiky pre tých, ktorí sa o to zaujímajú.

Kresťania zažívajú veľké nezhody nad otázkou krstu, obzvlášť v storočiach po protestantskej reformácii. Vo všeobecnosti, rozličné strany týchto diskusií si pevne držia svoje pozície a vyjadrujú skutočnú túžbu poslúchať Božie Slovo. Preto, zatiaľčo táto cirkev predkladá nasledovné ako súhrn učenia Biblie ohľadom krstu, tešíme sa zo spoločenstva a sympatií ostatných kresťanov, ktorých stanovisko by sa odlišovalo v týchto bodoch. Týmto chceme povedať aj to, že náš pohľad na sviatosť krstu bude mať značný dopad aj na všetky ostatné body kresťanského učenia. Preto, toto je dôležitá otázka, ku ktorej by sme mali pristupovať s pokorou a poslušnosťou učeniu Písma.

Krstíme v poslušnosti príkazu nášho Pána, ako ho dal učeníkom pred Jeho vystúpením do slávy, pre slávnostné prijatie vhodných osôb do viditeľného tela Jeho cirkvi:

"Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta." (Mt 28, 19-20)

1. Význam krstu

"Čo je krst?" Prvá vec, ktorú je potrebné povedať je, že krst je znak. James M. Boice napísal "Znak je viditeľný objekt vytvorený na to, aby poukázal na skutočnosť odlišnú od samej seba, alebo na niečo väčšie." Krst symbolizuje jednotu s Ježišom Kristom, obzvlášť v Jeho smrti, pochovaní a zmŕtvychvstaní. Preto apoštol Pavol napísal v Rimskym 6, 3-5:

To je to, čo symbolizuje voda krstu, oboje – očistenie naších hriechov krvou Kristovou a obmytie a znovuzrodenie z Ducha Svätého.

Krst nás označuje ako tých, ktorí patria Pánovi. "Nerobí nás to Pánovými, ale je to znak, ktorý nás označuje za Jemu patriacich … Je to náš spôsob, ako povedať svetu, že už nie sme sami svoji, ale že sme boli draho vykúpení, že sme boli stotožnení s Ježišom." Preto, Pavol napísal Galatským 3, 27: "Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli."

V inej stati Biblia učí, že krst poukazuje na náš vstup do jedného tela, ktoré je cirkvou. "Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom." (1. Korintským 12,13). Podobne, krst nám symbolizuje kresťanský život v svätosti. "V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste" (Kolosenským 2, 11-12a)

Druhú vec, ktorú musíme poznamenať o krste je, že je to pečať. Ako vosková pečať umiestnená na starobylé dokumenty určovala ich vlastníctvo, krst je Boží znak vlastníctva nad nami. Preto prostredníctvom krstu dostávame Boží sľub, že bude naším Bohom, aby nám odpustil hriechy skrze vieru v Krista, o našom vštepení do Krista a o večnom živote skrze Neho. Skrze krst nás Boh povzbudzuje kráčať v novote života.

Teda môžeme zhrnúť význam krstu slovami, že je to znak a pečať zmluvy milosti. Krst nepoukazuje na to, čo prijímajúca osoba urobila (napríklad uverenie, alebo vydanie svedectva), nepoukazuje na pôsobenie, ktoré vykonáva farár (ako je to vyučované rímsko-katolíckou cirkvou), ale znamená zmluvu milosti, ktorou prijímajúca osoba nadobúda vzťah s Bohou Jeho milošťou. Už nestojíme viac pred Bohom na základe naších činov, ako by sa dalo posúdiť podľa zákona, ale Boh zasľubuje oslobodenie hriešnikov skrze dielo Vykupiteľa na základe viery v Neho, Ježiša Krista.

2. Spôsob krstu

Ako je treba krstiť? Matúš 28, 18-20 jasne hovorí, že krst sa deje vodou ako vonkajším prvkom, v mene Otca, Syna a Ducha Svätého. Naviac, toto má byť robené verejne povolanou osobou cirkvi. V našej denominácii je to ustanovený kňaz.

Najväčšie rozpory ohľadom spôsobu krstu sa týkajú pokropenia vodou alebo ponorením. Mal by krst byť vykonávaný kropenou vodou nad hlavou prijímajúcej osoby, alebo namočením prijímajúcej osoby do vody? Naša cirkev uznáva krst oboma spôsobmi, avšak má za to, že kropenie je ten správny spôsob.

Zatiaľčo je toto učenie podporované Bibliou, túto záležitosť nie je možné rozhodnúť iba z priameho vyhlásenia Písma. Napríklad, spôsob krstenia nie je možné odvodiť od gréckeho slova baptizo. V gréckej verzii 3. knihy Mojžišovej 14, 6 a 51 toto slovo označuje namočenie, avšak nie ponorenie; 2. Kráľov 5, 14 opisuje kúpanie sa v rieke, v Lukášovi 11, 38 opisuje umývanie rúk, čo sa obvykle dialo liatím vody.

Kapitoly, ktoré opisujú samotné krsty v Písme podobne neumožňujú urobiť definitívny uzáver v tejto záležitosti. Keď čítame o človeku idúcom "dnu a von" z rieky, toto môže rovnako dobre znamenať, že šiel pod vodu, alebo že vošiel do vody z brehu a vrátil sa späť. Podobne fakt, že Ján Krstiteľ viedol ľudí tam, kde "bolo mnoho vody" (Jn 3, 23) nerieši túto otázku. (Kde bola voda tak veľmi vzácna, zástup ľudí by zasiahol do zásob vody a títo ľudia by nakoniec mali nedostatok pitnej vody). Nakoniec, pasáže ako Rímskym 6, 3-6 sa vzťahuje na dôležitosť a nie spôsob krstu. Vo všeobecnosti teda musíme skonštatovať, že to jednoducho nebol zámer biblických pisateľov odpovedať na otázky ohľadom spôsobu krstu.

Čo to znamená je, že keďže z vyjadrovania Písma sa nedá urobiť záver ohľadom spôsobu krstu, musíme sa nevyhnutne spoliehať na teologickom zvážení. To znamená, že budeme musieť načrtnúť riešenia z toho, čo Biblia hovorí o podobných témach. V tomto nájdeme silnú biblickú podporu pre podporenie teoretického záveru o tom, že kropenie prevláda nad ponorením.

Jedna z najdôležitejších kapitol z tohto pohľadu je 9. kapitola Listu Židom. Myšlienkou tejto kapitoly je, že rituály rádu Léviho pre očisťovanie od hriechov boli nedostatočné, a preto boli nahradené Kristovou prácou. Tieto starozákonné rituály sú nazývané "krsty" (v pôvodnom texte "baptisms" – pozn. prekl.). V 10. verši to, čo Nový medzinárodný preklad predkladá ako "rozličné obradné umývania" , predstavuje viaceré "baptismas" – použitím štandardného gréckeho slova pre krsty. Všimnite si, ako sú tieto opísané ako "kropenie", čo je to, čo sa urobilo s obetnou krvou v Starej zmluve. (Pozri verše 13, 19, 21.) Očisťovanie krvou (v. 22) sa dialo kropením. Toto je v súlade s 3. Mojž 14, 4-7, 16, 49-53; 16, 19; a 4. Mojž 8, 5-7; 19, 18-19.

Podobne ako krst potvrdzuje náš vzťah k Bohu v Kristu, symbolizuje to aj naše zjednotenie v prelievaní krvi Kristovej. Písmo ukazuje, že všetky Božie zasľúbenia sú potvrdzované kropením krvy. Pre príklad pozri 1. Peter 1, 2, ktorá hovorí o "skropení krvou Ježiša Krista". Vzorec je nasledovný: Mojžiš potvrdil Starú Zmluvu pokropením krvou obete na oltári a potom na ľudí (2. Moj 24, 1-8). Ježiš, pravá obeť, šiel do pravého svätostánku v nebesiach a pokropil Jeho krvou pravý oltár (Židom 9, 11-28 a obzvlášť v. 13 a 21). Keď bola krvná obeta ukončená, On potom pokropil ľudí Novej Zmluvy Duchom Svätým na letnice (Skutky 2) a v krste kresťana.

Krst Duchom na Letnice sa tiež spája s kropením ako s biblickým spôsobom krstu. Ján Krstiteľ povedal o Ježišovi "Ja krstím vás vodou na pokánie … On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom" (Mt 3, 11, Mk 1, 8, Lk 3, 16). Tu je kresťanský krst spojený s príchodom Ducha Svätého na Letnice, čo určite má viac súvis s kropením ako s ponorením.

Opäť, naša cirkev uznáva platnosť krstu vykonaného ponorením. Čo bolo napísané doteraz len vysvetľuje, prečo krstíme kropením – z presvedčania, že toto reprezentuje biblický vzor.

3. Objekt krstu

Nakoniec, musíme sa zaoberať otázkou "Kto má byť pokrstený?" Naša cirkev krstí dospelých na základe svedectva viery a krstí deti prinesené ku krstu jedným alebo viacerými veriacimi členmi cirkvi.

Krstenie nemluvniat je založené na nadviazaní novozákonného krstu na starozákonný rituál obriezky. Významné množstvo Písma nadržiava takejto kontinuite. V Rímskym 4, 11 apoštol Pavol poznamenáva, že obriezka bola pečaťou "spravodlivosti viery". V Kolosenským 2, 11-12 Pavol poukazuje na rovnakú duchovnú skutočnosť (oddelenie od hriešnej podstaty) oboma spôsobmi – krstom aj obriezkou. Naviac, výsady Nového Zákona len zaťažko budú menšie ako tie zo Starého Zákona. Zahrnutie detí v zmluve nie je anulované Novým Zákonom, ale je priamo potvrdené v Jeremiášovi 31,33 a v Skutkoch 2, 38-39. Nakoniec, Galatským 3, 27-29, jeden z kľúčových textov ohľadom krstu, spája krst a obriezku uistením, že nielen muži, ale i ženy môžu prijať znamenie zmluvy, a nie iba Židia, ale aj Gréci, atď.

Krstom nemluvniat veriacich, berieme vážne zasľúbenie v srdci Božej zmluvy: "Budem vaším Bohom a Bohom vaších detí" (1. Mojž 17, 7; 2. Mojž 19, 5-6; 5. Mojž 7, 6; 14, 2; Jer 31, 33). Berieme vážne Ježišove slová, ako ich níjdeme v Matúšovi 19, 13-15:

Toto nie je len príbeh, ako Ježiš bol milý k malým deťom. Toto sú zasľúbenia, obrezané deti Izraela (prinajmenšom chlapci boli obrezaní). A tu je Mesiáš, Pán Zmluvy, kladúci ruky na nich pre požehnanie a modlenie sa za nich k Otcovi. Čo za povzbudenie to je pre nás, aby sme prinášali aj my deti aby prijali požehnanie znaku zmluvy nášho Pána.

Podobne, uznávame, že deti veriacich rodičov sú zodpovednými členmi Božej zmluvy. V Efezským 6, 1 a 4 a Kolosenským 3, 20-21, apoštol Pavol prikazuje deťom poslúchať svojich rodičov "v Pánovi". Rodičia, hovorí, majú vychovávať svoje deti "v kázni a napomínaní Pánovom". Tu nachádzame to, že deti veriacich sú považované za kresťanov, a majú z toho prijímať výhody aj záväzky. Naviac, v 1. Liste Korintským 7, 14, v pasáži rozoberajúcej manželstvo a rozvod, Pavol poznamenáva, že deti veriacich rodičov sú "sväté". Pavol nehovorí, že tieto deti sú automaticky zachránené, alebo že automaticky prídu k viere v Krista; napriek tomu hovorí, že tieto deti sú oddelené od ostatných detí v Božích očiach.

Nakoniec, berieme v úvahu krstenie domácnosti, ako je zapísané v Novom Zákone (Skutky 16, 15, 33, 34; 1. Korintským 1, 16). Z iba 12-tich krstov zachytených v Novej Zmluve, tri boli krsty domácnosti. Písmo nehovorí, že nemluvňatá boli krstené pri týchto príležitostiach, ani nehovorí, že všetci, ktorí boli krstení, verili. Vskutku, jasný záver z týchto krstov domácností je, že tí, ktorí boli pod vodcovstvom hlavy domu, mali úžitok z jeho/jej viery. Tento úžitok bol krst, a verejné pripojenie sa k cirkvi.

Práve pre tieto biblické záznamy naša cirkev, spoločne so všetkými, ktoré idú podľa reformovanej tradície, krstí nemluvňatá veriacich dospelých. Keď takto robíme, vďačne sa priznávame k sľubu nášho Boha, keď hovorí:

4. Námietky proti krstu nemluvniat

Napriek tomu všetkému, mnohí kresťania namietajú proti krstu nemluvniat. Čo nasleduje, je odpoveď na mnohé námietky:

Prvá, a najčastejšia námietka je, že nemluvňatá nemôžu uveriť, a preto nemôžu byť zachránené vierou – preto by nemali byť krstené. Avšak krst neznamená vieru veriaceho, ale zmluvu milosti, podľa ktorej prijímateľ stojí pred Bohom. Krsty domácností v Novej Zmluve jasne ukazujú, že krst nebol daný len veriacim dospelým, ale tým, ktorí boli pod vedením veriaceho. Nakoniec, príkaz "Kajaj sa, uver a daj sa pokrstiť" bol daný dospelým a viaže sa na nich. Tento príkaz jednoducho nie je adresovaný nemluvňatám.

Súvisiaca námietka je, že nie je spôsob, ako by sme vedeli, že nemluvňatá sú znovuzrodené. Na druhej strane, tiež nie je spôsob, ako sa dozvedieť, či vyznávajúci dospelý je znovuzrodený. Iba Boh to vie. Krstíme dospelých nie na základe znovuzrodenia, ale na uspokojujúcom vyznaní viery. Krstíme nemluvňatá veriacich na základe poslušnosti Božiemu slovu a dôverujúc v Jeho zasľúbenie.

Podobne sa namieta, že nemluvňatá nemôžu pochopiť význam toho, čo sa s nimi deje. Avšak to neznamená, že nemajú žiaden úžitok zo sviatosti, podobne ako deti, ktoré Ježiš požehnával a sa za ne modlil prijali úžitok napriek ich nezáujmu. Jeden skutočný úžitok sa im dostáva s tým, že rastú v cirkvi. Ako sledujú krst ostatných detí, ich rodičia ukážu na to, čo sa deje a povedia: "Ty si tiež takto bol pokrstený. Ježiš dal svoju značku vlastníctva na teba."

Nakoniec, je namietané, že veľa pokrstených nemluvňat vyrastie, aby žilo bezbožný život neveriaceho. Je to smutné, ale je to tak. Avšak rovnako smutné je, že je to pravda aj o mnohých dospelých, ktorí boli pokrstení po vyznaní viery. Faktom je, že všetky ustanovenia milosti nesú v sebe oboje – zodpovednosť a záväzky. Je to žalostná vec, že pokrstené deti odmietnu Pána Ježiša neskôr v živote, avšak to nás nemá odrádzať od viery v Božie zasľúbenie pre naše deti. Skôr to má slúžiť ako vážne pripomenutie pre nás, že prinesením našich detí ku krstu uznávame náš rodičovský záväzok a sľub pred Bohom – ukazovať im Boží príklad, modliť sa s nimi a za nich, učiť ich učenia našej svätej viery a zápasiť všetkými spôsobmi o Božiu zmluvu, vychovávať ich v starostlivosti a napomenutí od Pána. A vskutku je to tak, že tento záväzok nepadá len na hlavu rodičov, ale na celé zhromaždenie, ktoré sľubuje to isté v čase krstu.

5. Záver

Skrze kresťanský krst vzdávame slávu Bohu za jeho zmluvu milosti a za jeho zachraňujúcu prácu v histórii nášho spasenia. Prehlasujeme obmytie hriechov a znovuzrodenie z Ducha Svätého. Uznávame sa ako ľudia postavení mimo sveta ako vlastníctvo a nasledovanie Ježiša Krista. A v tejto sviatosti, prijatej raz a navždy rovnako ako Kristus za nás zomrel raz a navždy, prijímame úžasné Božie zasľúbenie o spasení a získaní sily pre kráčanie v novosti života. Preto je našou povinnosťou snažiť sa s Božou úžasnou pomocou vidieť účinky tohto krstu v našich každodenných životoch skrze vieru v Krista a poslušnosti Božiemu slovu.

Z www.tenth.org
preložil Pavol Gurbaľ