Mám veľmi rád Antona Srholca. Tento katolícky kňaz si toho v živote veľa preskákal, a predsa ostal verný sám sebe a aj tomu, čomu uveril. Veľmi mi pripomína naších farárov starej generácie, ktorí si tiež užili svoje, a predsa vedeli rôzne svedčiť o svojej viere nám mladým uchám. Chýbajú mi …
Oplatí sa prečítať 2 rozhovory s Antonom Srholcom – jeden na SME, ďalší na postoy.sk.
"Slová, slová, slová. Lavína slov. Hovorené, spievané, písané. Každý list zo stromu nesie presné a jasné posolstvo. Keď máme na jeseň lístia po kolená, nečítame ani jeden. V slovách a reklame je nekonečný priestor na klamstvá. V Biblii je napísané, že to tak bolo aj v minulosti, napríklad v Babylónii a že nakoniec sa ľudia budú poznávať podľa svojich skutkov. Aj od sladkýchh rečí nás bolia uši. Tam, kde sa ľudia majú radi, ubúda slov."
